Kráčanie nahor, na rozdiel od putovania na rovine, nie je vždy jednoduché. Pri tomto stúpaní do vrchu ľud niesol zmluvu, niesol vlastné dejiny, svoju „pamiatku vyvolenia“. Niesol dve kamenné tabule z holej skaly, také, aké mu ich daroval Boh, zdôraznil pápež, a „nie také, akým sa tento ľud naučil od učiteľov Zákona“, ktorí Zákon „zbarokizovali“ - vykrášlili „množstvom predpisov“. Je to „holá zmluva: ja ťa milujem, ty ma miluj“: prvým prikázaním je milovať Boha, a druhým milovať blížneho. V arche totiž nebolo nič iné, než dve kamenné tabule, vysvetlil Svätý Otec.
Archu teda vniesli do svätyne a len čo kňazi vyšli von, oblak – čiže Pánova sláva – naplnil Chrám. Potom ľud vstúpil do adorácie: „od obiet, ktoré vykonával počas cesty vystupovania, prešiel do ticha, k pokoreniu sa v adorácii“, povedal pápež a dodal: „Mnohokrát myslím na to, že neučíme náš ľud adorovať“:
„Áno, učíme ich modliť sa, spievať, chváliť Boha, avšak: adorovať... Modlitba adorácie, tá, ktorá nás robí nepatrnými, a pritom nás neznehodnocuje: v poníženosti adorácie nám dáva ušľachtilosť a veľkosť. Využijem dnes príležitosť povedať vám, ktorí ste boli viacerí nedávno vymenovaní za farárov: Učte Boží ľud adorovať v tichu, adorovať“.
Už teraz sa treba učiť tomu, čo raz budeme robiť v nebi: modlitbe adorácie, pokračoval Svätý Otec:
„Môžeme sa tam však dostať jedine vtedy, ak máme na pamäti, že sme boli vyvolení, že máme v hĺbke srdca prísľub, ktorý nás pobáda kráčať, a so zmluvou v rukách i v srdci. A vždy kráčajúc: cestou náročnou, stúpajúcou, avšak smerujúcou k adorácii.“
Zoči-voči Božej sláve slová miznú, nevieme čo povedať, poznamenal Svätý Otec, pričom poukázal na to, čo budeme počuť v zajtrajšom liturgickom čítaní, že Šalamún tu dokáže povedať len dve slová: „Vypočuj a odpusť“. Pápež František na záver homílie v tomto zmysle pozval „adorovať v tichu, prinášajúc celú svoju históriu a prosiac Pána: „Vypočuj a odpusť“.
„Prospeje nám dnes vyhradiť si trochu času na modlitbu, so spomienkou na našu cestu, pamätajúc na prijaté milosti, na vyvolenie, na prísľub, na zmluvu, a snažiť sa stúpať, smerom k adorácii. A uprostred adorácie s veľkou pokorou vysloviť čisto len túto skromnú modlitbu: „Vypočuj a odpusť“.