Hovoríme s generálnym vikárom Prešovskej archieparchie Ľubomírom Petríkom.
- Ako vnímate toto rozhodnutie, keď sa naň pozriete v spätnom pohľade?
Bez zveličovania možno povedať, že Gréckokatolícka cirkev na Slovensku začala pred desiatimi rokmi písať svoje nové dejiny. Nie však z ničoho, akoby na zelenej lúke, ale vychádzajúc vtedy z bohatej 190-ročnej histórie Prešovskej eparchie, ba stavajúc na histórii siahajúcej až k cyrilometodskej misii na našom území. Pápež Benedikt XVI. zriadením Prešovskej metropolitnej cirkvi sui iuris potvrdil zrelosť a životaschopnosť tejto miestnej cirkvi na jej povýšenie na metropolitný stupeň.
Vnímame toto nové usporiadanie Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku aj ako ocenenie vernosti našej cirkvi Kristovi, Svätému Otcovi a katolíckej viere v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia, ale aj ako prejav mocného orodovania našich blahoslavených mučeníkov biskupov Pavla Petra Gojdiča OSBM, Vasiľa Hopka, rehoľného kňaza Metoda Dominika Trčku CSsR, ale aj mnohých našich kňazov, rehoľníkov a rehoľníc i veriacich, ktorí z Božej milosti vytrvali vo vernosti aj napriek prenasledovaniu. Teda je to aj ovocie prenasledovania našej cirkvi.
- Čo to pre vás znamenalo vtedy, čo to pre vás znamená teraz?
Bol a je to pre nás a pre nasledujúce generácie výrečný znak Božej priazne, jeho nekonečnej lásky, ktorá je mocnejšia ako smrť. Naša cirkev mohla bytostne zakúsiť Božiu moc nad smrťou, že Boh vystrel svoje mocné rameno a previedol nás zo smrti do života. Gréckokatolícka cirkev na Slovensku na seba prijala týmto povýšením na metropolitný stupeň väčší diel zodpovednosti za evanjelizáciu.
Znamená to pre nás nové aktualizované pozvanie k svätosti a k vydávaniu svedectva viery.
Zároveň sa Gréckokatolícka cirkev na Slovensku stala akceptovanejšou v našej krajine, ale aj vo svete. Jej hlas sa stal viac počuteľný a vážený. Veď máme troch vladykov – jedného metropolitu a dvoch eparchiálnych biskupov, činnú radu hierarchov, náš arcibiskup metropolita je stálym členom Biskupskej synody.
- Aké činnosti ste odvtedy museli zrealizovať, aby vaša archieparchia fungovala?
Naša cirkev pôsobila aj pred desiatimi rokmi. Aj po povýšení na archieparchiu a sídlo metropolie naďalej ohlasujeme evanjelium a slávime sviatosti ako predtým, ale v tomto novom kontexte metropolitného usporiadania. Vznikla rada hierarchov, ktorú tvoria všetci traja naši vladykovia a ktorá je zákonodarným orgánom metropolitnej cirkvi, boli zriadené niektoré metropolitné komisie. Náš otec arcibiskup metropolita sa od roku 2008 zúčastňuje na jednotlivých biskupských synodách.
- Čo sa za tento čas podarilo zrealizovať a naopak, čo ešte čaká na realizáciu?
Nedá sa spomenúť všetko, ale aspoň niekoľko skutočností. Intenzívne pôsobia štyri pastoračné centrá, ktoré zriadil prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ – pre mládež v Juskovej Voli a v Prešove, pre rodinu na Sigorde a pre Rómov v Čičave. Minulý rok zriadil tri rómske misie v okresoch Vranov nad Topľou, Bardejov a Stará Ľubovňa.
Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove bola potvrdená ako teologická fakulta vatikánskou kongregáciou pre výchovu, v kňazskom seminári máme za Prešovskú archieparchiu 44 seminaristov. Za celú metropoliu je v seminári 64 seminaristov.
Vladyka Ján je známy tým, že neúnavne pracuje na zveľaďovaní našej archieparchie, života v nej. Inicioval zveľadenie našich najväčších pútnických miest v Ľutine a na hore Zvir v Litmanovej, kde prichádza stále viac pútnikov i turistov. Zaiste má ešte mnohé iné plány, ktoré čakajú na realizáciu.
Možno je potrebné, aby sme si my, gréckokatolíci, ešte viac uvedomili význam metropolitného usporiadania našej cirkvi, že nešlo iba o nejaký administratívny krok, ale o novú kvalitu pre život viery v našej cirkvi. Že to aj od nás vyžaduje novú horlivosť v službe evanjeliu.
- Akou formou si toto výročie pripomeniete a čo si želáte do najbližších rokov?
V nedeľu 4. februára 2018 bude prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ v Bazilike minor v Ľutine sláviť archijerejskú svätú liturgiu pri príležitosti 10. výročia povýšenia Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku na metropolitnú cirkev sui iuris. Slávnostným kazateľom bude kardinál Stanisław Dziwisz a koncelebrovať bude viacero arcibiskupov a biskupov zo Slovenska a zahraničia. Chceme týmto slávením vzdávať vďaky Bohu za jeho milosti a všetky dobrodenia, ktorými zahŕňa našu miestnu cirkev. Táto slávnosť, ktorú bude v priamom prenose vysielať Slovenská televízia, je jedným z mnohých slávení a podujatí, ktorými je naplnený tento Jubilejný rok Prešovskej archieparchie 2018, v ktorom si pripomíname viac ako desať vzácnych výročí.
Do najbližších rokov želám našej archieparchii a celej metropolii predovšetkým to, aby sme boli živou Kristovou cirkvou, ktorá bude schopná pravdivo a presvedčivo odpovedať na otázky a problémy, ktoré ľudia majú. Aby bola viditeľným znakom Kristovej prítomnosti a jeho lásky pre ľudí tejto doby. Aby sme vedeli pretaviť milosti a dary Božie do života našich rodín, farností i celej našej spoločnosti.
-
Niektoré informácie o Prešovskej archieparchii
Prešovská archieparchia má 117 000 veriacich, 18 protopresbyterátov (dekanátov), z ktorých sú dva personálne, 165 farností, 306 kňazov, z toho 22 rehoľných, troch diakonov a 360 chrámov. Z uvedeného počtu kňazov bolo v roku 2017 osem novokňazov.
Čo sa týka rehoľného života, popri baziliánoch a redemptoristoch pôsobí na území archieparchie aj 75 rehoľných sestier z rádu baziliánok, kongregácie služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie a kontemplatívnych redemptoristiek.
Gréckokatolícka metropolitná cirkev sui iuris na Slovensku má v súčasnosti 87 seminaristov (nielen v seminári, ale v zahraničí, na pastoračnej praxi...), z toho Prešovská archieparchia 58 seminaristov. V Prešove sa nachádza aj Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity, ktorá je zároveň cirkevnou fakultou akreditovanou Kongregáciou pre katolícku výchovu (semináre a študijné inštitúty) a na ktorej študuje 393 študentov.
V Prešove sídli aj redakcia časopisu Slovo, ktorý vychádza ako plnofarebný dvojtýždenník Gréckokatolíckej cirkvi, a tiež tu sídli Gréckokatolícka charita. Aktuálne na archieparchiálnej úrovni prebieha proces o živote, hrdinských čnostiach, o povesti svätosti a znameniach Božieho sluhu, gréckokatolíckeho rehoľného kňaza, Jána Ivana Mastiliaka CSsR. Tohto roku by sa mala ukončiť archieparchiálna fáza skúmania a materiály by mali byť postúpené do Ríma.
Celoročne sú najnavštevovanejšími pútnickými miestami Ľutina a hora Zvir v Litmanovej, ktoré sú duchovným putom zviazané s bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme. Intenzívne v archieparchii pôsobia 4 pastoračné centrá – pre mládež v Juskovej Voli, pre stredoškolákov a vysokoškolákov v Prešove, pre rodiny na Sigorde a pre Rómov v Čičave. Od roku 2017 aj tri rómske misie v okresoch Vranov nad Topľou, Bardejov a Stará Ľubovňa.
V archieparchii pôsobí 10 školských zariadení, z toho jedno bolo zriadené v roku 2017 (materská škola v Bardejove).
V roku 2017 začala vysielať gréckokatolícka televízia Logos. Každý týždeň má v TV Lux a v TV Noe premiéru Gréckokatolícky magazín.
Katedrálny chrám v Prešove je zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Popri relikvii Svätého Kristovho kríža sú v katedrále k úcte vystavené aj relikvie sv. Jána Krstiteľa, sv. prvomučeníka Štefana a viacerých iných svätých. V bočných kaplnkách sú to relikvie blahoslavených gréckokatolíckych biskupov mučeníkov Pavla Petra Gojdiča OSBM a Vasiľa Hopka a v lodi chrámu aj verná kópia Turínskeho plátna. Túto katedrálu v roku 1995 navštívil sv. Ján Pavol II.
Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ je predsedom Rady hierarchov Gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi sui iuris na Slovensku. Ako hlava tejto cirkvi je stálym členom Synody biskupov v Ríme a členom Kongregácie pre východné cirkvi. V rámci KBS je predsedom Environmentálnej subkomisie.
Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ zriadil na Svätý a veľký štvrtok 13. apríla 2017 nový Humenský archieparchiálny vikariát so sídlom v Humennom. Za prvého humenského vikára vymenoval otca Martina Zlackého, vtedajšieho farára gréckokatolíckej farnosti Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Humennom a protopresbytera humenského protopresbyterátu.
V roku 2017 bol vtedajší pomocný biskup Prešovskej archieparchie Mons. Milan Lach SJ Svätým Otcom Františkom vymenovaný za apoštolského administrátora ruténskej gréckokatolíckej eparchie v Parme v USA.
Zdroj: Informačné stredisko Prešovskej archieparchie
-
Niektoré informácie o Košickej eparchii
Košická eparchia bola kánonicky zriadená 30. januára 2008, bulou pápeža Benedikta XVI. Qui successimus a podriadená prešovskému metropolitnému stolcu. Eparchia, ako samostatná cirkevnoprávna jednotka, vznikla povýšením Košického apoštolského exarchátu, zriadeného ešte v roku 1997. Hranice Gréckokatolíckej eparchie Košice sa prekrývajú s hranicami Košického samosprávneho kraja.
Všetci gréckokatolíci na území Abova, Zemplína a Spiša boli od konca 18. storočia začlenení do Mukačevskskej eparchie – matky všetkých gréckokatolíckych biskupstiev v Karpatskom oblúku. V roku 1787 sa Košice stali sídlom Košického vikariátu Mukačevskej eparchie, aby sa tak zjednodušila správa biskupstva, ktoré zahŕňalo 13 žúp severovýchodného Uhorska. Prenesenie sídla vikariátu do Prešova a zriadenie Prešovskej eparchie v roku 1818 podriadilo všetkých gréckokatolíkov Abova a Spiša pod správu biskupa v Prešove. Gréckokatolíci na Zemplíne ostali aj naďalej pod správou biskupa v Mukačeve a neskôr niekoľko farností prešlo pod správu novovzniknutej Hajdúdorožskej eparchie. Zmena hraníc v strednej Európe v období pred Druhou svetovou vojnou viedla v roku 1939 k zriadeniu Mukačevskej apoštolskej administratúry na Slovensku. Po definitívnom usporiadaní hraníc v roku 1945 bola táto administratúra rozšírená o ďalšie farnosti. Tie od 21. februára 1997, spolu s gréckokatolíckymi farnosťami Abova a časti Spiša, tvoria jadro vtedy zriadeného Košického apoštolského exarchátu a od roku 2008 aj Košickej eparchie.
Z celkového počtu obyvateľov žijúcich na území Košickej eparchie, tvorí komunita gréckokatolíkov okolo 10%, vyjadrené v číslach podľa sčítania obyvateľov v roku 2011 bol celkový počet obyvateľov v Košickom kraji 791 723, z ktorých sa 75 231 hlásilo ku Gréckokatolíckej cirkvi.
V súčasnosti je Košická eparchia spoločenstvom okolo 80 tisíc gréckokatolíkov žijúcich v 95 farnostiach, 7 protopresbyterátoch, 17 mestách, 440 obciach, o ktorých sa stará celkom 177 kňazov, z ktorých sú 13 rehoľníci a 3 mnísi. Na území eparchie pôsobí v niekoľkých rehoľných domoch aj 40 rehoľných sestier. Na kňazstvo sa pripravuje 23 seminaristov. Bohoslužobný život sa uskutočňuje v 158 chrámoch a niekoľkých farských, školských, nemocničných a iných kaplnkách na území eparchie.
V zriaďovateľskej pôsobnosti Košickej eparchie je 12 škôl a školských zariadení.
Od roku 1997 bolo na území Košickej eparchie zriadených 16 farností, posvätených 26 nových chrámov a 21 nových farských budov. Kláštorný chrám Zostúpenia sv. Ducha v Michalovciach, kde sú uložené ostatky bl. Metoda Dominika Trčku CSsR, bol v roku 2012 povýšený na „baziliku minor.“
Gréckokatolícka eparchia Košice je zasvätená sv. Konštantínovi – Cyrilovi a Metodovi, ktorých ikona, s vloženými relikviami sv. Konštantína – Cyrila, putuje od roku 2017 po farnostiach eparchie.
Na území eparchie sa nachádza 7 pútnických miest: Klokočov (Zosnutie Presvätej Bohorodičky), Košice (Narodenie Presvätej Bohorodičky), Michalovce (Zostúpenie sv. Ducha), Sečovce (sv. Cyril a Metod), Trebišov (Kristus Kráľ), Slovinky (sv. veľkomučeník Juraj), Veľké Kapušany (bl. hieromučeník P. P. Gojdič).
Na čele eparchie je vladyka Milan Chautur CSsR, košický eparchiálny biskup, ktorého do tohto úradu uviedol 18. februára 2008 J.E. kardinál Leonardo Sandri, prefekt Kongregácie pre východné cirkvi. V rámci KBS je vladyka Milan Chautur predsedom Rady pre rodinu a predsedom Rady pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života.
Zdroj: Košická eparchia / Martin Mráz
-
Niektoré informácie o Bratislavskej eparchii
Bratislavská eparchia si pripomenula desiate výročie svojho ustanovenia 27. januára 2018.
Svätý Otec Benedikt XVI. zriadil 30. januára 2008 novú gréckokatolícku eparchiu (diecézu) so sídlom v Bratislave. Za prvého bratislavského eparchu (diecézneho biskupa) vymenoval Mons. Petra Rusnáka, dovtedajšieho farára bratislavskej gréckokatolíckej farnosti. Zároveň Svätý Otec povýšil Košický apoštolský exarchát (apoštolská administratúra) na Košickú eparchiu (diecézu), na čele s Mons. Milanom Chauturom CSsR a Prešovskú eparchiu na archieparchiu (arcibiskupstvo) na čele s archieparchom Mons. Jánom Babjakom SJ.
Mons. Peter Rusnák bol za biskupa vysvätený 16. februára 2008 v Prešove (hlavným svätiteľom bol kardinál Jozef Tomko) a uvedený do úradu bol v Bratislave 9. marca 2008 prešovským arcibiskupom-metropolitom, Mons. Jánom Babjakom SJ.
Bratislavská eparchia bola vyčlenená z pôvodnej Prešovskej eparchie a zahŕňa územie západného a stredného Slovenska s rozlohou 34 296 km². Podľa výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov r. 2011 má Bratislavská eparchia takmer 17.000 veriacich.
Eparchia je rozčlenená na štyri protopresbyteráty (dekanáty): Banská Bystrica, Bratislava-Trnava, Nitra-Trenčín a Žilina; Eparchia má 15 farností, a to v krajských a okresných mestách.
V súčasnosti v eparchii pôsobí 22 kňazov. Eparchiu tvoria gréckokatolíci v diaspóre, ktorí sa v minulosti prisťahovali z východného Slovenska z dôvodu štúdia, za prácou, rodinou, či z iných dôvodov. Trend migrácie z východného Slovenska trvá naďalej, a to hlavne kvôli pracovným príležitostiam. Patrónmi eparchie sú apoštoli sv. Peter a Pavol.
Katedrálou je Chrám Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža v Bratislave (na Ondrejskom cintoríne, ul. 29. augusta), v ktorom sa uchovávajú relikvie Kristovho kríža ako aj relikvie sv. Petra a Pavla.
Zdroj: Bratislavská eparchia / Stanislav Gábor