Kráľ Amanullah, vďačný Talianskemu kráľovstvu, ako prvej západnej krajine, ktorá formálne uznala nezávislosť Afganského kráľovstva, reflektoval na požiadavku katolíkov prítomných v krajine, ktorí žiadali o duchovnú pomoc kňaza. Od arabského dobytia Perzie a Strednej Ázie v siedmom storočí to bolo po prvýkrát, kedy moslimská vláda povolila oficiálne pôsobenie katolíckej cirkvi v Afganistane, hoci zakázala proselytizmus. Pre túto delikátnu úlohu vybral pápež Pius XI. otca Egídia Caspaniho, B., (B = rehoľa Barnabitov), historika a jazykového učenca. Po mesačnej dobrodružnej ceste prišiel na Vianoce v roku 1932 do Kábulu, a 1. januára 1933 tu otvoril kaplnku.
Po štátnom prevrate a politicko-vojenských otrasoch s následným striedaním vlád a režimov bola katolícka misia z Afganistanu oficiálne vyhostená. Napriek tomu bola chválená afganským ministerstvom zahraničných vecí za svoju neustálu a húževnatú prítomnosť v Afganistane počas týchto ťažkých rokov. Opätovné rokovania viedli k vzniku Misie sui iuris, ktorá bola založená 16. mája 2002 pápežom sv. Jánom Pavlom II. Misia nepatrí do žiadnej cirkevnej provincie, ale podlieha priamo Svätej stolici. Prvým superiorom misie sa stal otec Giuseppe Moretti, B., taktiež z rehole Barnabitov (Congregatio Clericorum Regularium S. Pauli).
K roku 2010 mala misia 200 katolíkov, 5 rehoľných kňazov, 9 rehoľníkov, 12 rehoľníčok a jednu farnosť. Misia vydáva štvrťročník Nasara. Jediným sakrálnym objektom misie a farnosti je Kaplnka Panny Márie Božskej prozreteľnosti. Kaplnka je situovaná na Veľvyslanectve Talianskej republiky v Kábule. Súčasný superior misie je Giovanni Scalese, B., ktorý je menovaný s privilégiami a právomocami apoštolského prefekta. Verejná prezentácia katolíckej viery v Afganistane nie je jednoduchá. Erb bol pre misiu navrhnutý bez nároku na honorár.
Navrhnutý erb misie má viacero významov. V Starovekom Oriente bola hviezda znamením bohov a kráľov. V kresťanskej ikonografii je hviezda spájaná tiež s narodením Krista. Podľa nej ho našli Traja mudrci z Východu. Títo mudrci pravdepodobne prichádzali z oblasti Mezopotámie a Perzie. Podľa starodávnej tradície jeden z nich – Gašpar, pochádzal z Kušanskej ríše, územia zahŕňajúceho aj dnešný Afganistan. Dnes sú hviezda a polmesiac považované najmä za symbol islamského sveta. Avšak história tohto symbolu je oveľa staršia. Je to dávny symbol Blízkeho východu, nachádzame ho tiež v mezopotámskej ikonografii a stretneme sa s ním i v Byzancii, ako symbolom bohyne Artemis. Neskôr sa stal symbolom Byzantskej ríše a odtiaľ sa šíril do celého islamského sveta. Tento symbol sa dá interpretovať naozaj rôznymi spôsobmi.
Vizuálne vyjadruje súčasnú podmienku existencie kresťanskej komunity v Afganistane: Cirkev (hviezda) je vo vnútri moslimskej krajiny (polmesiac). Avšak, hviezda nie je úplne obklopená polmesiacom, ale stúpa z neho – „Orietur Stella“. Panna Mária, model cirkvi (typus Ecclesiae), je žena odetá slnkom a pri jej nohách nachádzame mesiac. Modrá farba je farbou mariánskou a bordúra štítu je odvodená z vlajky Afganistanu – čierna, červená a zelená tinktúra. Za štítom je tzv. Heratský procesiový kríž, starobylý symbol prvých kresťanov v Strednej Ázii. Blazón erbu: V modrom štíte strieborný položený polmesiac prevýšený zlatou osemcípou hviezdou. To všetko v bordúre – hore čiernej, vpravo červenej a vľavo zelenej. Za štítom zlatý Heratský procesiový kríž, pod štítom strieborná, červeno podšitá stuha s heslom „Orietur Stella“.