Rozlúčiť sa prišlo približne sto kňazov, diecéznych aj rehoľných, rehoľných sestier z viacerých spoločenstiev, rodiny, členov spoločenstva Fatima, farníkov z Podlavíc a Veľkého Zálužia a mnohých stoviek veriacich. Farnosť, v ktorej bol farárom, Banská Bystrica - Podlavice, sa s ním rozlúčila v piatok 12. januára. Daniel Bédi zomrel 8. januára po autonehode na Donovaloch.
Prinášame životný profil zosnulého Daniela Bédiho, ktorý spracoval Ľudovít Košík:
Pre kňazstvo sa rozhodol v roku 1978, iste aj pod vplyvom vtedajšieho farára vo Vežkom Záluží, účastníka jeho pohrebu, Jána Jakúbka. V danom roku bol prijatý na teologickú fakultu v Bratislave, z ktorej bol v roku 1981 vylúčený za účas na protestnej hladovke. Vtedy sa začali jeho široké aktivity v podzemnej cirkvi, v civilných zamestnaniach, laických iniciatívach, mládežníckych hnutiach, čo aj vyvrcholilo jeho účasou na sviečkovej manifestácii 25. marca 1988.
V rokoch totality sme boli spolubývajúcimi v byte na Nezábudkovej v Bratislave, priatelia a neskôr spolužiaci. Bol mužom veľmi aktívnym a činným vo viacerých profesiách. Istý čas pracoval ako ošetrovateľ. Mám doma monografiu obce Veľké Zálužie, s jeho venovaním, ktorú zostavil a v roku 1993 bola vydaná. Jeho celoživotným záujmom bola astronómia, navštevoval hviezdáreň v Hurbanove, absolvoval v tomto odbore aj pomaturitné štúdium.
Keďže roky pracoval v Chemických Závodoch Juraja Dimitrova, získal stredné odborné chemické vzdelanie. Veľmi aktívne sa popri práci v zamestnaní zapojil do činnosti laického apoštolátu. Venoval sa osobitne mladým ľuďom a organizoval pre nich letné tábory, stretnutia, krúžky, kurzy, lyžovačky, školenia. Angažoval sa pri vydávaní a rozširovaní samizdatu a kresťanskej literatúry.
Stal sa členom Spoločenstva Fatima, v ktorom svoje prvé sľuby zložil v roku 1987 a večné v roku 1998. V roku 1990 znova začal študovať diaľkovo teológiu a angažoval sa v mládežníckych organizáciách, ktoré spoluzakladal, Hnutie kresťanských spoločenstiev mládeže a Hnutie kresťanských spoločenstiev detí - eRko. Jeho dovtedajšie skryté aktivity sa preniesli do verejnosti. Organizoval mnoho rokov pešiu púť mládeže Muráň - Levoča.
Po dohode s biskupom Rudolfom Balážom nastúpil v roku 1998 do seminára v Banskej Bystrici a 19. júna 1999 bol v Martine vysvätený za kňaza. Pôsobil vo farnosti Uľanka, na Španej doline rozbiehal diecézne centrum pre mládež, ktoré sa stalo impulzom pre prácu s mládežou aj pre iné diecézy. V roku 2009 sa stal farárom vo farnosti Banská Bystrica - Podlavice. Svoju kňazskú službu vykonával obetavo, s láskou, ľudskosťou, humorom a záujmom o každého.
Jeho životná cesta nebola jednoduchá, ale bola bohatá v obetách, službe a mnohorakej činnosti. Bol veľmi pracovitý a húževnatý, pritom rozvážny a skromný. Myslel na každého a na všetko a nemal čas na seba. Ako to povedal kazateľ počas pohrebnej omše, nebol len aktivistom, bol človekom duchovnej hĺbky a všetko čo robil vyvieralo z jeho viery. Jeho záujem a činnosť presahovala aj hranice farnosti v ktorej pôsobil, svojho spoločenstva, ba aj hranice Slovenska.
Mal rád aj svoje rodisko, kam sa príležitostne vracal a udržiaval vždy s farnosťou a obcou, v ktorej vyrástol kontakt. Naplno bol vyťažený aj posledný deň jeho života na tomto svete. Pohreb pri Hlohovci, stretnutie spoločenstva Fatima na Orave a cesta do Banskej Bystrice kam sa už nevrátil. Vrátil sa do večného Domova s čím počítal a na čo sa aj pripravoval.
TK KBS informoval Ľudovít Košík