Traja bohoslovci, Roland Nosov, Patrik Pankulics a Ján Jakubov, boli postrihnutí do služby Košickej eparchie. Týmto postrihnutím sa stali čitateľmi Božieho slova, svieconosičmi a prijali službu spievať žalmy a modlitby v chráme. Ďalší traja, bohoslovci piateho ročníka, Mário Cserép, Vladimír Hűbler a Peter Kaško, prijali vkladaním rúk vladyku Milana poddiakonát, medzistupeň medzi čtecom a diakonom. Svätiteľ sa za kandidáta modlí, prosí aby ho Pán zachoval nepoškvrneným, aby mu dal milosť milovať krásu jeho domu a učinil ho dôstojným vykonávať túto službu – udržiavať chrám i sviece v čistote a poriadku, obliekať kňaza a biskupa, zlievať mu vodu na ruky pri umývaní.
Vo svojej kázni sa vladyka Cyril upriamil na vonkajší znak samotného postrihnutia, odstrihnutia z vlasov do tvaru kríža. Vysvetlil, že v histórií hrali vlasy spoločenskú a prestížnu úlohu, boli ozdobou i ochranou. Samsonova sila bola v jeho vlasoch, spartskí bojovníci do boja nosili upravené vlasy, ktoré vzbudzovali u nepriateľa rešpekt a dávali boju honosnosť. Vonkajší znak stredovekej tonzúry oddeľoval zasvätené osoby od ostatných už z diaľky. Podobne aj v tento deň sa bohoslovci sklonili pred biskupom, aby mu odovzdali svoju silu do služby Cirkvi a skrze ňu Bohu, pred ktorým sa hlavy skláňajú počas každej svätej liturgie.
Na záver bohoslovec Ján Jakubov poďakoval v mene svätencov obidvom vladykom a zároveň ich poprosil o otcovské požehnanie na ceste ku kňazstvu, na ktorej bol tento deň dôležitým míľnikom.
TK KBS informoval Richard Fučko