Na 4. adventnú nedeľu vo svojej homílii upriamil pozornosť na odpoveď Panny Márie na Božie oslovenie, ktoré prijala skrze anjela Gabriela. Ona povedala Bohu svoje „áno“, plné lásky a pevnej viery a tak prijala do svojho života Boží plán, prijala Ježiša, ktorého Boh dal svetu skrze ňu a jej „áno“. Jej odpoveď v nás môže a má podnietiť otázku: Ako my plníme sľub, svoje „áno“ dané Bohu pri obnove krstných sľubov pri prvom svätom prijímaní, pri sviatosti birmovania, či kedykoľvek inokedy?
Pri polnočnej svätej omši mali možnosť rozjímať nad mocou Svätej noci, ktorá dala do pohybu celý vesmír. Nad ochotou prijať betlehemskú trojicu – Ježiša, Máriu a Jozefa do svojich príbytkov, ale najskôr každý do svojho srdca.
-
Plné znenie homílie biskupa Stolárika na polnočnej svätej omši
AKO REAGUJEME NA KLOPANIE BETLEHEMSKEJ TROJICE?
Je tichá, Svätá noc. Ľudové príslovie hovorí: „Každá noc má svoju moc.“ Ale táto noc má ešte oveľa väčšiu moc, lebo to nie je obyčajná noc. Táto noc dala do pohybu celý vesmír. Dala do pohybu anjelov, ktorí rozospievali celé nebesia nádherným hymnom, prekrásnou piesňou: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ Táto tichá a Svätá noc dala do pohybu pastierov, ktorých uprostred noci vyrušili anjeli aby sa ponáhľali pokloniť neobyčajnému Dieťaťu. Neskôr, ako vieme, práve táto tichá a Svätá noc dala do pohybu aj troch kráľov, aby z ďalekej krajiny priputovali k betlehemským jasliam a poklonili sa novonarodenému kráľovi. Ale vieme veľmi dobre, že tichá a Svätá noc vyrušila a dala do pohybu aj Herodesa a celé jeho spoločenstvo. Herodes však nebol ten, ktorý by v rámci svojho pohybu smeroval pokloniť sa novonarodenému Dieťaťu. On začal mobilizovať všetky sily a možnosti, aby zabil novonarodené Dieťa. Existuje ešte aj ďalšia alternatíva: jednoducho mnohých sa táto tichá a Svätá noc vôbec nedotkla.
Všetko začalo úplne nevinne. Sčítaním ľudu. Za čias cisára Augusta vyšlo rozhodnutie, že je treba sčítať všetok ľud. Tým začal veľký pohyb v celom Izraeli. Pohyb, ktorý otváral, ale i zatváral ľudské srdcia. Mnohí sa dali do putovania. Ale známy je len príbeh putovania Márie a Jozefa a potom jeho záverečná fáza: hľadanie nocľahu v Betleheme. My práve tam upriamujeme svoju pozornosť v túto tichú a Svätú noc. Španielska mystička Mária z Agredy mala videnie, ako Mária s Jozefom klopali na dvere päťdesiatich rodín. Nikde im neotvorili. Skončili v maštali. Ako je to dnes? Už nielen Mária a Jozef klopú na dvere našich príbytkov, ale celá betlehemská trojica – Ježiš, Mária i Jozef, všetci klopali a aj klopú na dvere našich príbytkov. Pýtam sa vás, drahí bratia a sestry, ako to vidíte vy? Ako to vidíte vy vo svojich rodinách? Ostalo ich klopanie bez odozvy? Koľkí reagovali na klopanie betlehemskej trojice? A pritom sa narodil Ježiš Kristus! A narodil sa pre každého; ako to pred chvíľou zdôraznil aj Svätý Otec František vo svojej homílii v rímskej Bazilike sv. Petra.
To, že sa Ježiš Kristus narodil pre všetkých, pre každého; bola myšlienka, ktorá mocne fascinovala sv. pápeža Jána XXIII., vtedy ešte Angela Roncalliho, apoštolského nuncia najskôr v Bulharsku, potom v Turecku, Grécku a napokon vo Francúzsku. V tejto službe cirkvi, v spomenutých štátoch pôsobil najprv medzi pravoslávnymi, potom medzi moslimami a napokon vo Francúzsku medzi agnostikmi a neveriacimi. On práve v túto svätú noc si zvlášť uvedomoval, že Ježiš prišiel pre celý svet. Pre východ i západ, pre bohatých i chudobných, pokrstených i nepokrstených, a chcel, aby si to ľudia uvedomili zvlášť na Vianoce, na sviatok Božieho narodenia. Keď odchádzal z Bulharska na ďalšiu misiu do Turecka, vo svojej rozlúčkovej reči, v príhovore spomenul prítomným známy írsky zvyk, ako na Štedrý večer Írčania zvyknú dávať do svojich okien zažatú sviecu. Ona má signalizovať Svätej rodine, že každá jedna rodina, ktorá má zažatú sviecu vo svojom okne, je ochotná a pripravená prijať betlehemskú trojicu do svojho príbytku. Takto vyjadria ochotu prijať betlehemskú trojicu do svojich domovov.
Teda zamýšľame sa nanovo nad tou otázkou, ktorá už bola položená, keď som si vás dovolil osloviť a opýtať sa: Čo myslíte, akú odozvu našlo klopanie v našich, vašich rodinách? V koľkých týchto rodinách by mohlo byť, aj malo byť to pomyselné zažaté svetlo sviece, ktoré by bolo vyjadrením rozhodnutia, ochoty, že sme, že ste ochotní prijať betlehemskú trojicu do svojho príbytku. Koľkí neotvorili; koľkí dali sviecu do okna? Ale ešte dôležitejšie je v tejto chvíli opýtať sa každý sám seba: koľkí sme dali túto zažatú sviecu do okna svojej duše a to tak, že sme pristúpili k sv. spovedi, že sme pripravení prijať eucharistického Krista, že sme jednoducho zažatím prijatej milosti potvrdili: „Ježišu, chceme ťa prijať do svojho vnútra.“
Ježiš sa naozaj chcel dostať do každého domu. Ale chcel a chce sa dostať cez naše srdcia. Tam je pre neho to najkrajšie prijatie. Lebo keď sa udeje prijatie v ľudskom srdci, keď mu otvoríme ľudské srdce, vtedy mu otvoríme i naše domy, vtedy vstúpi aj do našich príbytkov. Kiež teda Ježiš a celá betlehemská trojica - Ježiš, Mária i Jozef, dnes nájdu a vždy nachádzajú otvorené srdcia predovšetkým v nás, tu prítomných, a nanovo sa tam usídlia, teda nájdu príbytok, aby znova povzbudili a posilnili náš život viery a naše životné putovanie. Amen.
-
Na Slávnosť Narodenia Pána biskup pripomenul, koľko bolesti prežijú tí, ktorí s láskou pripravili darček pre svojich blízkych a ostalo to nepovšimnuté. Boh Otec nám na Vianoce dáva z plnosti lásky svojho Syna, ktorý je toľkými tiež neprijatý. Prečo nie je prijatý, prečo je odmietaný, prečo si nezaslúži pozornosť? Prečo sú Vianoce spochybňované? Je potrebné nanovo spoznať tajomstvo narodenia Ježiša Krista a to podľa slov evanjelia: „Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami.“ Je potrebné, aby sme sa inými očami pozerali na toto tajomstvo, aby sme naň pozerali v Božej optike, aby sme sa takto zahľadeli do jasieľ. Koho vidíme v jasliach? Vidíme tam Božieho Syna? Tak, ako ho videli Mária a Jozef? Vidíme tak, ako videli pastieri a traja králi, ktorí svoju vieru v toto Dieťa vyjadrili aj svojimi darmi? Kiež by nám daroval oči, ktorými by sme videli, kto je vlastne On – Ježiš Kristus.
Na obed 25. decembra sa biskup Stolárik stretol s kňazmi a zasvätenými, ktorí pôsobia na Biskupskom úrade a v rožňavských farnostiach, aby spoločne oslávili sviatky Narodenia Pána. O deň neskôr, 26. decembra prišli na Biskupský úrad koledníci Dobrej noviny z rožňavských farností, aby vyspievali biskupovi radosť o narodení Ježiša. Po krátkom, ale milom stretnutí sa koledníci vydali na svoju púť do rodín, aby všade kam prídu, zaniesli radostnú zvesť.
Svätú omšu na sviatok sv. Štefana, mučeníka, slávil biskup Stolárik v kostole sv. Anny. V homílii zdôraznil potrebu zahľadieť sa do neba. Z neba prišiel Ježiš Kristus, do otvoreného neba „nakukol“ sv. Štefan pred umučením. Znova sa spojili radosť a bolesť, ktoré pri pohľade do neba, aj počas Vianoc, dostávajú zmysel. Otvorené nebo je nádejou pre nás všetkých vo všetkých životných situáciách.
TK KBS informovala sr. Mária Červená