-
Vážené dámy a páni, milí hostia,
dovoľte mi, aby som Vás v mene Konferencie biskupov Slovenska srdečne privítal na podujatí pod názvom „Nádvorie hľadajúcich“, na ktorom už po druhýkrát chceme spoločne aj v širšom názorovom spektre uvažovať nad jednou konkrétnou dôležitou témou. Témou tohoročného kolokvia je miesto náboženských hodnôt vo verejnom živote. Osobitne medzi nami vítam hlavných rečníkov a filozofov: Dr. Daniela Kroupu z Prahy a prof. Františka Novosáda z Bratislavy.
Bytie človeka má aj svoj náboženský rozmer, takže záujem o duchovno a náboženstvá v spoločnosti bude stále prítomný. Vo verejnom priestore, najmä pokiaľ ide o knižnú produkciu, dostávajú veľký priestor rozličné alternatívne náboženské prúdy a duchovné prístupy. Tradičné náboženstvá, v našom slovenskom prípade kresťanstvo, osobitne katolicizmus, čelia náročnej výzve transformovať svoju pastoračnú starostlivosť do takej podoby, aby dokázala odpovedať na aktuálne duchovné problémy dnešného človeka. Katolícka cirkev v tomto smere prešla po Druhom vatikánskom koncile zaujímavým vývojom, ktorý je charakterizovaný otvorenosťou voči modernej spoločnosti a neustálym odpovedaním si na otázku, kde sú hranice katolíckej identity v sekularizovanom svete. Otvorený prístup zároveň vždy znamená vstupovať do zóny, kde sa nemusíme cítiť komfortne a sebaisto. Ako hovorí Svätý Otec František, je lepšie, ak je Cirkev doráňaná z dôvodu, že sa snaží ľuďom porozumieť a byť s nimi, ako zostať v uzavretom priestore, ktorý svojou povahou už nedokáže vlastné hodnoty ďalej odovzdávať.
Náboženské hodnoty sú prítomné vo verejnom živote do takej miery, do akej sú ich vyznavači ochotní ich presadzovať, lebo ich považujú za dôležité. Je úlohou cirkví, aby zdôrazňovali, že kresťanská viera má vždy aj sociálny rozmer, a teda by bolo spochybnením vlastnej identity, keby sme sa na jednej strane k nejakým hodnotám hlásili a na strane druhej nemali ambíciu sa nimi riadiť vo verejnom priestore a presviedčať o ich správnosti aj iných.
Náboženské hodnoty čelia v sekularizovanej spoločnosti podozreniu, že nakoľko sú ukotvené v starovekých rozprávaniach, nezodpovedajú štýlu modernej society, ba dokonca bránia ľudskému šťastiu, lebo traumatizujú jednotlivca tvrdeniami o hriechu a večnom treste. Takéto pohľady, aj keď im nemožno uprieť racionálny základ, sa však neraz pohybujú v rovine nedorozumení a predsudkov. V posledných desaťročiach sme boli často svedkami takého správania mnohých verejných činiteľov po celej Európe, v ktorom oddeľovali svoje súkromné náboženské presvedčenie od účinkovania vo verejnom živote. Niekedy môžeme mať oprávnene pocit, že politici, ktorí o sebe hovoria, že sú kresťania, sa možno niekedy za svoju vieru vlastne hanbia, lebo nie sú ochotní verejne podporiť kresťanské hodnotové postoje. Keď sa vzdáme vo verejnom priestore ambície hovoriť o dôležitosti vlastných hodnôt, dávame spoločnosti signál, že nie sú pre nás dôležité.
Súčasná situácia na Slovensku, ak hovoríme o náboženských hodnotách vo verejnom živote, je poznačená podľa mojej mienky troma skutočnosťami. Cirkvi na Slovensku vďaka jestvujúcemu právnemu rámcu disponujú mnohými prostriedkami, ktorými môžu formovať obyvateľov. Migračná kríza prebudila diskusiu o vlastnej národnej, ale aj duchovnej identite. A po tretie: presadzovanie liberálnej agendy v kultúrno – etických otázkach na európskej úrovni, ba dokonca úsilie dostať ju do právnych poriadkov členských štátov aj proti vôli ich obyvateľov, stále viac pred nás kladie otázku, či sa nedostáva na program dňa diskusia o povahe náboženskej slobody a nevyhnutnosť brániť ju.
Vážené dámy a páni, milí hostia, som presvedčený, že náboženské hodnoty majú svoje miesto vo verejnom živote. Kresťanstvo má všetky predpoklady, aby zostalo významným integračným prvkom a tvorcom sociálneho zmieru v spoločnosti. Budem rád, keď aj toto podujatie napomôže lepšie chápať postavenie cirkví, náboženstva a duchovných hodnôt vo verejnom priestore.
Ďakujem Vám za pozornosť.
-