„Božie slovo nám pomáha rozlíšiť dve ,tváre’ zmeny: prvou je vernosť, nádej, otvorenie sa pre niečo nové; druhou je ťažkosť zanechať istoty, aby sme vykročili smerom k neznámu. Vskutku sa cítime pohodlnejšie, keď môžeme ostať za naším plotom, keď môžeme zachovávať slová a tie isté gestá – to nám pomáha cítiť sa bezpečnejšími, než vyjsť von, odísť a spustiť nové procesy.“ Pápež František preto účastníkov Festivalu sociálnej náuky Cirkvi vo videoposolstve vyzval, aby si položili otázku, „čo sa stane, ak budeme aj naďalej verní Bohu a človeku“ a pozval ich, aby sa nechali inšpirovať Abrahámovým príbehom:„V Abrahámovom príbehu sme videli účinok Pánovho povolania: zmenilo mu to radikálne život, umožnilo mu to vstúpiť do nového príbehu, otvorilo mu to nečakané obzory, s novým nebom a novými krajinami. Keď odpovieme Bohu, spustí sa proces: udeje sa niečo nevídané, čo nás privedie na miesto, o ktorom sme nikdy ani len nesnívali“.
Dynamické „procesy“ tak majú podľa slov Svätého Otca prednosť pred statickým udržiavaním „priestorov“. „Zdá sa to byť protirečením, ale vernosť predstavuje túto cestu, ktorá rozbieha procesy a nedovolí nám zostať nehybne v priestoroch, ktoré by nás chránili od každej kreativity, v priestoroch, ktoré napokon znamenajú to známe ‚vždy sa to robilo takto‘“.