To čo sa stalo Božiemu ľudu, komentoval Svätý Otec, „sa deje zakaždým, keď povstane na zemi nová kultúrna alebo ideologická diktatúra, ktorá predstavuje kolonizáciu.“ Pápež ďalej pripomenul minulosť bez bližšieho špecifikovania: „Pomyslite na to, čo spravili diktatúry minulého storočia v Európe“ a na „školy indoktrinácie“, ktoré si založili:
„Zoberie sa sloboda, prerobí sa história, pamäť národa, a zavedie sa vzdelávací systém pre mladých. Všetky [diktatúry] to tak robia, niekedy aj v bielych rukavičkách. Napríklad: nejaký štát, nejaká krajina žiada o pôžičku. - ‚Nuž, dám ti, ale ty musíš v školách učiť toto a toto’, a určia ti, z ktorých učebníc. Z kníh, ktoré rušia všetko čo Boh stvoril a ako to stvoril. Zmazávajú rozdiely, vymazávajú históriu: oddnes sa začína myslieť takto. Kto nerozmýšľa takto, zostane ponechaný bokom a aj prenasledovaný.“
To sa udialo aj v Európe, pripomína Svätý Otec, kde „tí, ktorí sa postavili genocídnym diktatúram, boli prenasledovaní“, vyhrážali sa im, boli zbavení slobody, čo napokon zodpovedá „inej forme mučenia“. A zároveň so slobodou oberajú kultúrne a ideologické kolonizácie aj o pamäť, zredukujúc ju na „rozprávky“, „výmysly“, „zastarané veci“. Pripomenúc postavu matky Machabejcov, ktorá povzbudzuje synov zostať pevnými v mučeníctve, pápež vyzdvihol jedinečnú úlohu ženy pri uchovávaní pamäte a historických koreňov:
„Udržiavať pamäť, pamäť udalostí spásy, pamäť Božieho ľudu, tú pamäť, ktorá dávala silu viere tohto ľudu prenasledovaného kultúrnou a ideologickou kolonizáciou. Pamäť je to, čo nám pomáha poraziť každý perverzný výchovný systém. Pamätať si: mať v pamäti hodnoty, mať v pamäti históriu, mať v pamäti veci, ktoré sme sa naučili. A potom, táto matka. Matka, ktorá prehovorila dvakrát – ako stojí v texte - ‚jazykom otcov’ – hovorila v nárečí. A niet takej kultúrnej kolonizácie, ktorá by dokázala zvíťaziť nad nárečím.“
„Ženská neha“ i „mužná odvaha“ matky Machabejcov, ktorá nachádza silu v historických koreňoch jazyka otcov pri obrane svojich synov a Božieho ľudu, núti premýšľať nad tým, poznamenáva Svätý Otec, že „len sila žien je schopná vzdorovať kultúrnej kolonizácii“. To ony, matky a ženy, strážkyne pamäti, nárečia, sú „schopné brániť dejiny národa“ a „odovzdávať vieru“, ktorú potom „teológovia budú vysvetľovať“:
„Boží ľud napredoval vďaka sile mnohých statočných žien, ktoré vedeli odovzdať vieru deťom. A len ony – mamy – vedia odovzdať vieru v nárečí. Nech nám Pán vždy dáva v Cirkvi milosť pamätať si, nezabudnúť nárečie otcov a mať odvážne ženy.“