Mnoho žien a detí medzičasom upadlo de depresie, dodal Costa. Utečenci mu predtým hovorili o násilí v v Jakchainskom štáte, ktorý je súčasťou Mjanmarska, o znásilňovaní a vraždách svojich príbuzných. „Stovky tisícov takýchto srdce drásajúcich príbehov čaká na to, aby ich niekto vyrozprával svetu.“
Arcibiskup Costa, ostatní biskupi ale i bangladéšska vláda vedia veľmi dobre, že tábor nie je trvalým riešením. Rohingovia nemôžu ostať v preľudnenom Bangladéši, kde chýba nádej. „Mjanmarsko musí utečencov akceptovať ako svojich štátnych príslušníkov. Ak by mali garantované základné práva, primälo by ich to vrátiť sa do vlasti, povedal Costa pre KNA. Z rozhovorov s utečencami však arcibiskup vie, že nik z nich sa nechce vrátiť späť. „Strach a neistota sú príliš veľké.“
OSN hovorí v súvislosti s postupom Mjanmarskej armády voči Rohingom o „etnických čistkách“ v Rakhine. Podľa odhadov ušlo len od konca augusta viac než 500 000 Rohingov do susedného Bangladéša. Organizácia spojených národov sa obáva, že tento počet sa môže vyšplhať až na 700 000 osôb. Okrem toho je tu okolo 400 000 príslušníkov moslimskej menšiny, ktorí už pred rokmi ušli z prevažne budhistického Mjanmarska do prevažne islamského susedného štátu. Ako poznamenáva OSN, je potrebné zabezpečiť prinajmenšom pre milión ľudí v táboroch na Cox´s Bazar jedlo, vodu, lekársku starostlivosť, školy a nocľah (KAP / Preložila: Ľubica Hricová).