Salezián Titus Zeman po druhej svetovej vojne zorganizoval dva ilegálne prechody bohoslovcov z komunistického Československa cez rieku Morava do Rakúska a Talianska. Pri tretej podobnej akcii bol spolu s takmer celou skupinou zadržaný. Kňaza Zemana obvinili zo špionáže a velezrady a odsúdili na trest väzenia na 25 rokov, ktorý si odpykával vo viacerých väzniciach. Na slobodu bol podmienečne prepustený v roku 1964 a po páde komunistického režimu rehabilitovaný.
Blahorečenie je v rímskokatolíckej cirkvi jedným z prvých stupňov v procese k svätorečeniu. Naposledy boli u nás blahorečení v roku 2003 dve slovenské obete komunizmu, a to rehoľná sestra Zdenka Schelingová a gréckokatolícky biskup Vasiľ Hopko.
Beatifikácia znamená vyhlásiť toho, kto bol doteraz nazývaný Boží služobník alebo ctihodný, za blahoslaveného. Je to akt, ktorým – po uskutočnení predpísaného procesu – pápež dovolí, aby sa Božiemu služobníkovi preukazoval verejný cirkevný kult, na istom území a predpísanými spôsobmi, napr. v diecéze, ktorá proces viedla, alebo aj v celom národe, do ktorého Boží služobník patril, alebo v určitej skupine veriacich, napr. v reholi.
Pápež stanovil dátum liturgického slávenia sviatku nového blahoslaveného na 8. januára.
-
1. Pontifikálna svätá omša spojená s obradom blahorečenia Titusa Zemana
2. Slávnostný ceremoniál “Prekročil som hranicu” v HANT aréne
Priestranstvo pred Kostolom Svätej rodiny v Bratislave - Petržalke, ktoré zažilo podobnú slávnosť blahorečenia v roku 2003 so svätým Jánom Pavlom II., sa začalo zapĺňať od skorých ranných hodín. Za zvuku fanfár a piesne “Poďte, plesajme v Pánovi” vstúpil do areálu liturgický sprievod. Pontifikálnu svätú omšu celebroval kardinál Angelo Amato SDB, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých.
Koncelebrantmi boli bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský, hlavný predstavený saleziánov don Ángel Fernández Artime SDB, kardinál Jozef Tomko a apoštolský nuncius na Slovensku Giacomo Quido Ottonello. Medzi prítomnými boli i slovenskí a zahraniční biskupi, saleziánski predstavení z okolitých krajín, okolo 500 kňazov a stovky rehoľníkov. Medzi prítomnými boli i predstavitelia verejného a spoločenského života a okolo 25 000 ľudí.
Po úvodnom pozdrave a úkone kajúcnosti nasledoval samotný obrad blahorečenia. Arcibiskup Zvolenský, generálny postulátor Spoločnosti svätého Františka Saleského (Saleziánov) Pier Luigi Cameroni SDB a vicepostulátor procesu Jozef Slivoň SDB predstúpili pred kardinála Amata a požiadali ho, aby sa pristúpilo k blahorečeniu Božieho služobníka Titusa Zemana.
“Vaša Eminencia, Bratislavská arcidiecéza a Saleziánska kongregácia pokorne žiadajú Svätého Otca Františka, aby zapísal do zoznamu blahoslavených ctihodného Božieho služobníka Titusa Zemana, rehoľného kňaza Spoločnosti svätého Františka Saleského,” povedal arcibiskup Zvolenský. Vicepostulátor procesu Jozef Slivoň SDB potom prečítal životopisný profil Božieho služobníka.
-
Životopisný profil Titusa Zemana
Titus Zeman sa narodil 4. januára 1915 vo Vajnoroch pri Bratislave ako prvé z desiatich detí. Keď má 10 rokov, po detstve, ktoré bolo poznačené častými zdravotnými problémami, sa na príhovor Sedembolestnej Panny Márie náhle uzdraví. V ten deň jej Titus v tajnosti svojho srdca prisľúbi, že „bude navždy jej synom“, dajúc do tohto vyjadrenia pevné predsavzatie zasvätiť sa.
Do národnej svätyne, ktorá jej je zasvätená, len krátko predtým (v roku 1924) prišli synovia dona Bosca. Titus sa teda rozhodne stať saleziánom kňazom. dva roky vzdoruje opozícii rodiny (príliš chudobnej na platenie štúdií), miestneho farára, ba aj samotného direktora saleziánskeho diela v Šaštíne, dona Jozefa Bokora, ktorý má obavu vzhľadom na jeho mladý vek: „Tu nemáme takých malých, ako si ty. Čo urobíme, keď budeš plakať a budeš sa chcieť vrátiť k mamičke?“, pýta sa Titusa don Bokor. Ale Titusa to nepopletie, odpovedá, že mamou mu bude Sedembolestná Panna Mária, a presvedčí dona Bokora týmito slovami: „Robte, čo chcete, ale prijmite ma sem.“ Je nemožné vyhovoriť mu to. Rodine Titus argumentuje: „Ak by som zomrel, peniaze by ste použili na môj pohreb. Prosím vás, aby ste ich použili na moje štúdiá.“ Rodina teda predá malé pole, pomôžu jej niektorí dobrodinci a spoločne podporujú Titusa počas dlhých rokov štúdií smerom ku kňazstvu.
Novicom sa stáva v roku 1931, prvé sľuby skladá 6. Augusta 1932 a večné sľuby 7. marca 1938. Teológiu študuje v Taliansku, v Ríme a chieri pri Turíne. Za kňaza je vysvätený 23. júna 1940 v Turíne a po návrate do vlasti ho predstavení žiadajú, aby študoval chémiu a prírodné vedy. Vyučuje v rozličných saleziánskych inštitútoch, zatiaľ čo v pastorácii podporuje aj diecézny klérus a stáva sa tiež kaplánom jednej ženskej rehoľnej kongregácie. Človek silnej vôle, pevného zdravia, pokorného a diskrétneho charakteru, radostný, schopný vytvárať pevné vzťahy spolupráce a priateľstva.
Don Titus Zeman je však predovšetkým salezián kňaz. A tak, keď v roku 1946 – po dráme druhej svetovej vojny a ťažkých časoch, ktoré nasledovali – komunistická moc, ktorá sa vo vlasti už zakoreňuje, žiada odstránenie krížov zo školských tried, Titus ako profesor v Trnave sa s nie - ktorými inými stavia proti: doplatí na to prepustením, no z celého Slovenska mu prichádzajú blahoprajné listy a pohľadnice za to, že sa postavil na obranu Kristovho kríža.
Rovnakou pripravenosťou sa vyznačuje o niekoľko rokov neskôr. Na Slovensku, ktoré komunistický režim čoraz viac kontroluje a tvrdo prenasleduje cirkev: nútené väznenie rehoľníkov v koncentračných kláštoroch, vykonštruované súdne procesy, predovšetkým s biskupmi, oddelenie mladých rehoľníkov od ich predstavených…, sa Titus Zeman stáva, spolu s ďalšími, medzi ktorých patrí don Ernest Macák, zodpovedným za odvážny skutok záchrany duchovných povolaní. don Ernest zostáva na Slovensku, aby pomáhal tým, ktorí tu zostanú, prijímal obnovovanie rehoľných sľubov, animoval mladých a nedovolil, aby im bola ukradnutá nádej. don Titus, koľkých sa len dá, tajne sprevádza cez rieku Moravu a Rakúsko do Talianska, aby mohli dokončiť štúdiá teológie a byť vysvätení za kňazov. Majú byť pripravení vrátiť sa do vlasti hneď, ako by boli minimálne signály pádu komunistického režimu.
Tak Titus organizuje tri prechody: jeden medzi augustom a septembrom 1950, ďalší v októbri 1950 a tretí – posledný v apríli 1951. Medzitým sa aktivita záchrany saleziánskych povolaní stáva kanálom, cez ktorý sa pokúša zachrániť aj prenasledovaných diecéznych kňazov. Potom, ako ho k tomuto počinu povzbudzuje vtedajší hlavný predstavený saleziánov don Pietro Ricaldone, ktorého stretol v Turíne, a po prekonaní ťažkej chvíle osobnej skúšky „temnej noci“ v januári 1951 v Linzi, keď čaká na vhodné okolnosti návratu do vlasti, je Titus Zeman po nevydarenom treťom prechode spolu s mnohými ďalšími v apríli 1951 zatknutý.
Vykonštruované obvinenia znejú: špionáž a velezrada. Prokurátor pre neho žiada trest smrti. Ale Titusova povesť a vôľa režimu „nevytvárať mučeníkov“ prinášajú zmenu trestu na 25 rokov tvrdého väzenia nepodmienečne so stratou občianskych práv. Trinásť rokov Titus znáša väzenie, ťažko mučený, zosmiešňovaný, ponižovaný. Bratislava, Leopoldov, Ilava, Mírov, Valdice a Jáchymov so svojou strašnou „Vežou smrti“, kde je určený na manuálne drvenie rádioaktívneho uránu, to sú miesta kalvárie Titusa Zemana.
Jeho osud sa prelína so svedectvami viery mnohých iných: blahoslavená sestra Zdenka Schelingová, Boží služobník Michal Buzalka, Ján chryzostom Korec – neskôr kardinál, don Alfonz Paulen, don Ernest Macák (zomrel v roku 2016 sprevádzaný chýrom svätosti). Titus nebojuje viac ako oni, ale spolu s nimi, špecifickým spôsobom, ktorý sa od neho žiada.
V roku 1964 režim Titusa podmienečne prepúšťa na slobodu, stále je však trápený, sledovaný a nakoniec s ním zaobchádzajú ako s pokusným králikom. Zomiera 8. Januára 1969. Niekoľko mesiacov jeho smrti v revízii rozsudku v októbri 1969 padajú ako nepravdivé potupné obvinenia, ktoré režimu slúžili ako nástroj na prenasledovanie. V roku 1991 ho rehabilitačný proces vyhlasuje definitívne za nevinného. Pritom aj niektorí z jeho prenasledovateľov sa na konci svojho života obracajú a približujú k cirkvi, ba žiadajú (niekedy i verejne) odpustenie zla, ktoré Titusovi urobili. Dnes cirkev číta život Titusa Zemana v pojmoch mučeníctva to najvyššie svedectvo dané z lásky na obranu viery.
Jeho smrť zapríčinili násilné skutky prenasledovateľa z nenávisti k samotnej viere, ktoré jasným spôsobom viedli ku skráteniu jeho života.
-
Po prečítaní profilu nového slovenského blahoslaveného kardinál Amato prečítal v latinčine apoštolský list Svätého Otca Františka. “Z poverenia Jeho Svätosti pápeža Františka prečítam apoštolský list, ktorým Svätým Otec zapísal do zoznamu blahoslavených ctihodného Božieho služobníka Titusa Zemana,” povedal prefekt Kongregácie pre kauzy svätých.
-
Litterae apostolicae
Nos,
vota Fratris Nostri
Stanislai Zvolenský,
Archiepiscopi Metropolitae Bratislaviensis,
necnon plurimorum aliorum Fratrum in Episcopatu
multorumque christifidelium explentes,
de Congregationis de Causis Sanctor umconsulto,
auctoritate Nostra Apostolica
facultatem facimus ut
Venerabilis Servus Dei
TITUS ZEMAN,
presbyter professus Societatis S. Francisci Salesii, martyr,
qui, usque ad vitae oblationem sui ipsuis prorsus oblitus,
plurimorum iuvenum vocationemad sacerdotium vitamque religiosam
firmiter defendit ac promovit,
Beati nomine in posterum appelletur,
atque die octava mensis Ianuarii,
qua in caelum ortus est,
quotannis in locis et modis iure statutis celebrari possit.
In nomine Patris et Filii et Spiritus Sancti. Amen.
Datum Romae, apud Sanctum Petrum,
die vicesimo mensis Septembris,
anno Domini bismillesimo septimo decimo,
Pontificatus Nostris quinto.
-
Po prečítaní latinského znenia apoštolského listu provinciál saleziánov na Slovensku Jozef Ižold SDB prečítal slovenský preklad apoštolského listu.
-
Apoštolský list pápeža Františka
Na základe našej apoštolskej právomoci a po porade s Kongregáciou pre kauzy svätých sme sa rozhodli splniť prianie nášho brata Stanislava Zvolenského, bratislavského arcibiskupa – metropolitu, ako aj viacerých ďalších bratov v biskupskej službe a mnohých veriacich. Nech sa teda ctihodný Boží služobník Titus Zeman, kňaz a rehoľník Spoločnosti svätého Františka Saleského, mučeník, ktorý sa vzdal seba samého až po obetovanie vlastného života, aby vytrvalo chránil i rozvíjal kňazské povolanie viacerých mladíkov, nazýva odteraz blahoslaveným. Dňom jeho oslavy nech je každoročne na miestach a formami, ktoré stanovuje právo, 8. január, deň, keď vstúpil do neba. V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.
V Ríme u svätého Petra, 20. septembra roku Pána 2017,
v piatom roku nášho pontifikátu.
František
-
Po dočítaní slovenského prekladu apoštolského listu zbor a ľud zaspieval slávnostné “Amen” a za zvukov fanfár odhalili obraz nového blahoslaveného. Obraz vo veľkosti 1,8 x 2,7 metra namaľoval akademický maliar Pavol Rehák. Potom priniesli v slávnostnosnom obrade relikvie nového blahoslaveného. Relikviár položili vedľa oltára na pripravený podstavec. Ozdobili ho kvetmi a hlavný celebrant relikviár incenzoval. Relikviár vytvoril doc. Andrej Botek a Marián Králik.
Relikviár je zhotovený z bronzu, jeho príprava od prvého návrhu po výslednú podobu trvala sedem mesiacov. Na dvoch čelných reliéfoch sú znázornené dva momenty života dona Titusa: tajné prechody a moment zatknutia. Na vrchnej časti relikviára, ktorý ho uzatvára, je umelecky znázornený nočný motýľ ako symbol nočných prechodov cez rieku Moravu ale aj víťazstva života nad zlom.
Na bočných stenách relikviára sa nachádzajú prvky vajnorského ornamentu. Nápis „Aj my sme povinní dávať život za bratov“ zhŕňa význam mučeníckeho svedectva dona Titusa a jeho odkaz pre všetkých. Po slávnosti blahorečenia Titusa Zemana, bude relikviár v nedeľu 1. októbra popoludní o 16.00 uložený vo farskom vo Vajnoroch, kde bude jeho stabilné miesto.
-
Po prečítaní listu, odhalení obrazu nového blahoslaveného a prinesení relikvií nasledoval hymnus k cti blahoslaveného Titusa Zemana, ktorý vytvoril slovenský prozaik Daniel Hevier (hudba Vlastimil Dufka). Arcibiskup Zvolenský, Ángel Fernández Artime SDB a Pierlugi Cameroni SDB predstúpili pred kardinála Amata, aby poďakovali jemu a Svätému Otcovi za blahorečenie.
“Najdôstojnejší otec kardinál! Cirkev na Slovensku a Spoločnosť svätého Františka Saleského zo srdca ďakujú nástupcovi apoštola Petra, nášmu Svätému Otcovi Františkovi, a vzdávajú vďaku a chválu Bohu, Otcovi nášho Pána Ježiša Krista za to, že Boží služobník Titus Zeman bol dnes vyhlásený za blahoslaveného”. Kardinál Amato odovzdal arcibiskupovi, hlavnému predstavenému saleziánov, slovenskému provinciálovi saleziánov, generálnemu postulátorovi a vicepostulátorovi kópiu apoštolského listu.
-
Pontifikálna svätá omša nasledovala liturgiou slova. V homílii sa prítomným prihovoril kardinál Amato.
-
Homília kardinála Angela Amata
Pápež František nedávno povedal, že „najkrajšie bohatstvo, aké môže mať národ, je bohatstvo svätých“. A Slovensko sa môže pochváliť nádhernou korunou svätých a mučeníkov, ktorí sú v dejinách odvážnymi svedkami Krista.
Nešťastná komunistická diktatúra v minulom storočí premenila vašu vlasť na smutný väzenský tábor. Nenávisť bola obrátená predovšetkým na Cirkev, ktorá udržiavala živú identitu slovenského národa a chránila jeho slobodu a dôstojnosť. Boli zrušené katolícke školy a bol skonfiškovaný ich majetok. Biskupi, kňazi a laici boli zatknutí a odsúdení. Kresťania v tejto atmosfére skutočného prenasledovania ukázali, že láska je silnejšia ako nenávisť a že pravda nakoniec zvíťazí nad klamstvom.
Bola to skúška, ktorú komunita kresťanov zvládla s odvahou a rozhodnosťou, pričom sa jej viera posilnila aj vďaka svedectvu a krvi mnohých veriacich.
Veď po návrate slobody Cirkev na Slovensku slávila v roku 1995 svätorečenie troch košických mučeníkov, v roku 2001 blahorečenie redemptoristu Metoda Dominika Trčku a baziliána Pavla Petra Gojdiča, a v roku 2003 blahorečenie biskupa Vasiľa Hopku a sestry Zdenky Schelingovej. K tomuto oslávenému sprievodu mučeníkov minulosti i súčasnosti sa pripája salezián Titus Zeman, obeť komunistickej tyranie minulého storočia.
Mučeníctvo je najvyšší prejav lásky ku Kristovi a k Cirkvi. Krv mučeníkov spája našu dobu s prvými kresťanskými storočiami, keď pokrstení spečaťovali svoje svedectvo viery a vernosti evanjeliu obetou vlastného života. Bol to obdivuhodný prejav odvahy. Mučeníci dokázali svedčiť o bezhraničnej láske, ktorú do ich sŕdc vlial Boh, nekonečná Láska.
Ježiš, prvý mučeník, nás povzbudzuje, aby sme nemali strach z tých, ktorí zabíjajú telo, ale nemajú moc zabiť dušu (porov. Mt 10, 28). Apoštol Ján podnecoval prvých kresťanov, aby milovali blížneho a neprechovávali nenávisť voči nikomu, aby neboli ako synovia tmy: „Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah. A viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život. Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov“ (1Jn 3, 15 – 16).
Darovať život za bratov bol ideál blahoslaveného Titusa Zemana. Bol uväznený, lebo pomáhal bohoslovcom a kňazom ujsť z vlasti, aby mohli žiť svoj apoštolský ideál. Bol teda za velezradu odsúdený na nútené práce. Okrem iného bol vystavený hrôze takzvanej Veže smrti. Tu bol nútený manuálne pracovať so smolincom (uraninitom), z ktorého sa ťaží urán, a to – ako vieme – je vysoko toxický a rádioaktívny kov. Pri jednom lekárskom vyšetrení mu merali rádioaktivitu tela a bola veľmi vysoká. Z dona Zemana sa teda stal „mukl“, čiže muž určený k (fyzickej) likvidácii. Silné ožiarenia, zima, vyčerpanosť a vedomie, že ste človekom určeným na odstránenie ako nejaký hmyz, robili z takzvaného pracovného tábora skutočný vyhladzovací tábor.
On sa však vedel postaviť hrôzam väzenia s vierou, odvahou a s nádejou, že jedného dňa pravda zvíťazí nad klamstvom. Ochrana Panny Márie Pomocnice mu pomáhala vytrvať v dobre. No bola to predovšetkým láska, ktorá ho podnecovala hrdinsky žiť každodenné mučeníctvo. Svoje väzenie premenil na obetu vykúpenia za iných. Jeden zo svedkov v procese, odvolávajúc sa na Sväté písmo, hovorí: „Nik nemá väčšej lásky k Bohu ako ten, kto pri plnom vedomí a neprestajne dáva svoj život do služby druhým. Jeho vernosť Cirkvi sa ukázala v príprave budúcej generácie apoštolov pre mladých.“
Jeho láska bola autenticky evanjeliová, a tá neberie ohľad na utrpené zlo, všetko odpúšťa, všetko verí, všetko dúfa, všetko znáša. Je to láska schopná nikdy nevyzradiť mená informátorov; neuviesť do ťažkostí špiónov, ktorí sa dokonca Titusovi – z úcty k nemu – priznali k vlastným aktivitám, ktorými mu ubližovali. Je to láska schopná zo srdca odpustiť prenasledovateľom.
Don Titus zvykol hovoriť: „Lepšie je odpustiť a zabudnúť.“ Jeden zo svedkov v procese zdôrazňuje: „Skutočnosť, že (don Titus) odpustil svojim prenasledovateľom, ktorí ho veľmi urážali, svedčí o jeho morálnej sile.“
On je teda svedok tej väčšej lásky, ktorá nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil (porov. Ez 33, 11).
Jednu úvahu venujeme saleziánskemu zafarbeniu Titusovho mučeníctva. Ide o aspekt často zanedbaný, ale podstatný v náročnom apoštoláte výchovy mladých.
Don Bosco často opakoval, že keď salezián zomrie v práci pre duše, Kongregácia dosiahla veľký úspech. A veľký vychovávateľ mládeže hovoril nielen o vyčerpávajúcom mučeníctve každodennosti, ktorým je pastoračná láska k mladým, ale aj o krvavom mučeníctve: „Ak by Pán vo svojej prozreteľnosti chcel rozhodnúť,“ hovoril svätec, „že niektorí z nás majú podstúpiť mučeníctvo, azda by sme sa preto mali zľaknúť?“
A proroctvo sa naplnilo. Mučenícka svätosť je ako doma v mladej saleziánskej rodine, ktorá má už približne stovku mučeníkov. Okrem svätorečenia mučeníkov, misionárov v Číne, monsignora Alojza Versigliu a dona Kalixta Caravariu 1. októbra 2000, sa v roku 1999 uskutočnilo blahorečenie dona Jozefa Kowalského a piatich mladých mužov zo saleziánskeho oratória v Poznani. Aj oni sú obete protikresťanských diktatúr minulého storočia. V roku 2011 bolo blahorečenie španielskeho saleziána Jozefa Calasanz Marquésa a 31 spoločníkov mučeníkov (16 kňazov, 7 koadjútorov, 6 bohoslovcov; 2 dcéry Márie Pomocnice; 1 laický spolupracovník). Všetci boli umučení počas prenasledovania v Španielsku koncom tridsiatych rokov minulého storočia. V roku 2007 bolo ešte blahorečenie španielskeho saleziána Enrica Saiz Aparicia a 62 spoločníkov mučeníkov (22 kňazov, 18 koadjútorov, 16 bohoslovcov, 3 ašpirantov, 3 saleziánov spolupracovníkov a 1 laický spolupracovník), ktorí boli tiež zabití z nenávisti k viere počas toho istého prenasledovania. Nedávno, v roku 2013, bol blahorečený salezián koadjútor Štefan Šándor, ktorý bol umučený počas komunistickej diktatúry v Maďarsku.
Sú tu ešte ďalšie dva aspekty, ktoré robia mučeníctvo saleziánov originálnym. Je to predovšetkým pastoračná láska, ktorá vedie synov dona Bosca dať svoj život, aby mladí boli uchránení od zla každej zvrátenej ideológie. Na druhom mieste je to modlitba „daj mi duše“ spojená s „ostatné si vezmi“, ktorá pre dona Bosca aj pre dona Titusa znamenala spásu mladých za cenu vlastnej slobody a vlastného života.
Blahoslavený Titus Zeman sa môže definovať ako mučeník pre povolania. On miloval svoje saleziánske a kňazské povolanie a túžil, aby aj iní mladí prežívali v slobode sen svojho zasvätenia sa Pánovi.
Je to posolstvo pre nás všetkých dnes. Znovunadobudnutá sloboda často spojená s určitou diktatúrou blahobytu a porušovania pravidiel nech neuhasí ideály toho, kto chce žiť v plnosti rozhodnutie sa pre dobro. Svätí a mučeníci sú najkrajším bohatstvom národa.
Blahoslavený Titus Zeman, oroduj za nás!
-
Po homília nasledovala liturgia obety. Po prijímaní sa prítomným prihovoril bratislavský arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský a hlavný predstavený saleziánov don Ángel Fernández Artime. Poďakovali Svätému Otcovi Františkovi, kardinálovi Amatovi, prítomným biskupom a kňazom, a celému zhromaždenému ľudu. Záverečné slovo patrilo kardinálovi Amatovi.
"Titusa Zemana charakterizujú trvalé duchovné postoje... Hlboko porozumel svoju dobu a postavenie veriacich v spoločnosti," povedal v závere Stanislav Zvolenský, predseda Konferencie biskupov Slovenska. Tento salezián vzal podľa neho na seba vážne úlohy, čo ho stálo veľa duchovnej aj telesnej energie. "No napriek tomu bol aj vo veľkých utrpeniach mučenia a väznenia verný Bohu až do konca svojho pozemského života," povedal Zvolenský s tým, že ho treba vnímať ako vzor správneho a verného života.
Titus Zeman je bezpochyby vzorom pre celú cirkev, myslí si hlavný predstavený rehole Saleziánov don Bosca don Ángel Fernández Artime. Pre mladých môže byť podľa neho veľkým ideálom, pretože predstavoval odvahu a pomáhal ľuďom v ťažkostiach. "Dostali sme život, aby sme ho darovali. Toto bol aj program života nášho spolubrata saleziána. Toto nás núti a vyzýva nás, zasvätených kňazov, aby sme žili a darovali svoj život pre povolania," dodal.
Pontifikálnu svätú omšu ukončili záverečné obrady a spev pápežskej hymny “V Sedmobrežnom kruhu Ríma” a piesne “Ó, Mária bolestivá”. Po dnešnej hlavnej svätosti si mohli veriaci osobne uctiť relikvie nového slovenského blahoslaveného, ktoré následne previezli do Vajnor.
2. Víkendový program blahorečenia saleziána kňaza Titusa Zemana pokračoval slávnostným ceremoniálom s názvom Prekročil som hranicu v bratislavskej HANT aréne. Odštartoval videom o živote nového blahoslaveného v rokoch a zaujímavostiach, ktoré sa počas jeho života konali, a prvým live vystúpením kapely Komajota s piesňou Mesto v nás. Nosným prvkom celého programu bola špeciálna hranica, ktorá mala svoju úlohu vo viacerých vystúpeniach.
S ilustračným videom na pripravenej LED obrazovke tak bol na pódiu vytvorený dojem opustenej hranice. “Milión miest nám núka svet. No len jedno nám zlomí hlas a to je toto mesto, mesto čo je v nás. Dámy a páni, dovoľte, aby som vás pripravítal v Bratislave, na mieste, kde vyvrcholil ťažký životný zápas. Zápas, ktorý skončil zdanlivou prehrou dokonaného a strýzneného života. Táto zdanlivá prehra je však obrovským víťazstvom. Víťazstvo, ktoré dnes oslavujeme. Je víťazstvom, ktoré nás tu zhromažďuje, zapisuje sa do dejín nášho Slovenského národa. Dámy a páni od dnes máme nového blahoslaveného! Blahoslaveného Titusa Zemana, kňaza, mučeníka za duchovné povolania,” povedal v úvode moderátor Lukáš Latinák.
Pripomenul, že len pred pár hodinami sme boli svedkami veľkej udalosti. “Hrdinský život dona Titusa ostal navždy zapísaný do slovenských dejín práve pre jeho schopnosť prekračovať hranice. Hranice, ktoré oddeľovali našu našu zem od západnej Európy, ale najmä tie životné. Totalitným režimom bol označený za vlastizradcu, ale pre nás je hrdinom. Teraz chceme osláviť jeho odvahu. No nielen nostalgickým ohliadnutím sa do histórie. Dnešnú oslavu chceme prežiť aj ako jedno veľké a spoločné rozhodnutie prekračovať aj naše osobné hranice. Stojíme pri závore, ktorá je symbolickou zábranou v našich rozhodnutiach. Často potrebujeme odvahu, aby sme túto rampu mohli otvoriť,” uviedol.
Na program prijali pozvanie “mnohí hrdinovia, ktorí prišli a nebáli sa podeliť o svoje životné svedectvo”. Prvým bol Marek Bari. Jeho príbeh parkouristu, ktorý prekonal chorobu, predstavili prítomným vo videu. Poukázal v ňom na prekážky a komplikovanú cestu, ktoré mal pred sebou a zároveň zdôraznil nezhasnutú aktivitu, ktorou ovplýval. Ide o skutočný príbeh o prekonaní životných komplikácii a odhodlaní ísť dopredu. Podobne, ako vystúpenie parkouristov, ktorý sa následne predviedli naživo.
Po vystúpení parkouristov predstavil moderátor na obrazovke rodný dom Titusa Zemana vo Vajnoroch. Práve v ňom sa s ním stretával jeho synovec a birmovný syn Michal Titus Radošinský, ktorého za potlesku takmer troch tisíc ľudí privítali na pódiu. Bl. Titus Zeman mal podľa jeho slov 26 synovcov, ale iba jedného “duchovného”. Rozprával o tom, čo musel urobiť, aby mohol byť Titus Zeman jeho birmovný otec. V tom čase bol totiž vo väzení. Z neho poslal svojmu birmovnému synovi 350 korún. “Kúpili mi hodinky, ktoré teraz môžete vidieť,” povedal Michal Titus Radošinský. Dodal, že na to, aby mohol poslať takú sumu, musel vo väzení tri roky šetriť
Michal Titus Radošinský často spomína na jednu z chvíľ s Titusom Zemanom. Bolo to rok po prepustení z väzenia. “Ako správny pubertiak”, povedal, “využil okamih intímnej samoty”, a spýtal sa ho na mučenie, ktoré zažil vo väzniciach. Titus Zeman sa napríklad musel vyzlieť do naha a celú noc ho polievali studenou vodou. “Všetkým mučiteľom všetko odpustil,” povedal Radošinský, ktorého jeho birmovný otec zároveň poprosil, aby sa na podobné veci už viac nepýtal. “Dodržal som to,” uviedol. V závere pridal i svoje osobné pocity, ktoré ma dnešnom blahorečení. “Sú to pocity, ktoré sa nedajú opísať. (…) Ja som si nechcel splniť sen, ja som mu len chcel vrátiť lásku, ktorú mi dával počas svoho života. (…) Keďže žil krátko, nebolo čas mu lásku vrátiť,” dodal.
“Sľubujete, že na neho nezabudnute?,” spýtal sa prítomných Michal. Odpovedali mu obrovským aplauzom. Na scénu potom opäť prišla skupina Komajato (s piesňou “Verím”). Nasledovalo ďalšie video, ktoré sa prelínalo s tancom tanečného divadla ATak. Po ich vystúpení prišiel na scénu “otec všetkých saleziánov na celom svete” - hlavný predstavený saleziánov don Ángel Fernández Artime SDB. Už pred rokom bol v rodisku Titusa Zemana - vo Vajnoroch, kde mladých vyzval prekročiť hranice a k odvahe nebáť sa robiť vážne rozhodnutia. “Čo som povedal pred rokom, mám hlboko zapísané v srdci a hovorím to mladým na celom svete,” povedal na začiatkom don Artime
“Hoci ste rôzni, máte veľmi veľa spoločného,” pokračoval. Zopakoval výzvu, ktorú pripomínal aj don Bosco “Nemajte strach”. V cirkvi podľa jeho slov “veríme mladým”, pretože v ich srdciach je schopnosť “prekračovať hranice”. Cítiť strach podľa neho nie je problém. “Vy mladí ste úžasným zdrojom toho, že môžeme snívať o lepšej spoločnosti, Cirkvi,” uviedol. Nemali by ste mať strach, aj keď sú tu ťažkosti, povedal s tým, že mladí majú pred sebou nádherný príklad - bl. Titusa Zemana. Keď čítal jeho životopis, u Titusa Zemana ho oslovilo to, že sa mohol rozhodnúť pre život bez problémov. “Takto by robil veľa dobra,” povedal don Artime. “Počúvajúc Boha vo svojom srdci sa rozhodol urobiť niečo viac.”
Svätý don Bosco, ktorý založil rehoľu saleziánov sa vyjadril, že ak salezián zomrie v práci za duše, je to pre rehoľu veľké víťazstvo. Keď jeho súčasný nástupca - don Artime - počul po prvýkrát správu o tom, že majú v reholi takéhoto hrdinu, mučeníka a svätca, tak to pre neho bola “úžasná správa a milosť”. “Ale nie so saleziánskou pýchou.” Blahoslavený Titus Zeman je podľa neho darom pre celú Cirkev. “Budeme mať nášho nebeského patróna, isku, rozbušku, niečo, čo nás bude pozývať,” povedal s tým, že aj keď v našich spoločnostiach nie je všetko vžd jednoduché, môžeme vytvoriť niečo nové, keď budeme odvážny. “Keď žijeme iba priemerne, nemôžeme očakávať zmenu spoločnosti,” uviedol.
Hlavný predstavený saleziánov potom spolu s moderátorom slávnostne odštartoval „Odvážny rok“. “Dnešný deň blahorečenia dona Titusa Zemana sme si totiž zvolili za oficiálny začiatok celoslovenskej duchovnej prípravy "Odvážny rok" na Národné stretnutie mládeže P18. Pé osemnástka sa uskutoční v lete v Prešove a je zároveň prípravou na stretnutie so Svätým Otcom na Svetových dňoch mládeže, ktoré budú v januári 2019 v Paname. Dnes, keď oslavujeme Titusov príklad odvahy,odvážne odhalíme aj logo P18. A s kým iným, ak nie s naším súčasným donom Boscom!” uviedol. Vyšli na schodíky k LED panelom a symbolicky ich za zvuku fanfár otvorili zo stredu do dvoch strán.
Na LED paneloch bol motív opony. Spozna „opony“ vyšli tanečníci z ATaku, ktorí mali v rukách zoskupené časti loga P18. Za zvučky zbehli dole a tam ešte raz urobili zoskupenie loga. Podobne, ako don Bosco, aj don Artime pridal ešte “slovo na dobrú noc”. “Blahoslavený Titus, nech sa za nás prihovára, a Pán Ježiš, nech požehnáva a sprevádza všetkých mladých. (…) Pekný večer,” rozlúčil sa don Artime. Keď hovoríme dnes o všetkých možných prejavoch odvahy, tak je dôležité spomenúť aj Titusovu schopnosť odpustiť. To je hádam tou najťažšou výzvou. Titus Zeman po krutom mučení nechcel na to už spomínať a jednoducho odpustil. Jeho silný životný príbeh vyobrazil aj LightArt (maľovanie svetlom). Na scéne vystúpil výtvarník Vladimír Hischer z Čiech.
Nasledovalo videosvedectvo Sisi Michalidesovej, ktorá prekonala rakovinu. Vyštudoval na vyštudovala na Konzervatóriu v Bratislave herectvo, flautu a špeciálnu kompozíciu. Skomponovala hudbu k viacerým filmom a divadelným predstaveniam. Je autorkou hudby k detskému projektu Veľkí herci malým deťom. Potom nasledovalo divadlo Úsmev s ukážkou predstavenia v maskách „Silent Rhapsody“. Cesta hrdinky príbehu presunula divákom do príbehu ľudského osudu, kde sa strach, odlúčenie, láska, odvaha, konfrontácia so smrťou a nádej stávajú melódiami a vytvárajú tichú pieseň života. Predstavenie Silent Rhapsody vzniklo na námet autobiografického príbehu „Sisa a Sivý Holub“ od Sisy Michalidesovej.
“Toto bol skutočný príbeh zo života herečky Sisy Michalidesovej o jej ťažkom, no odvážnom boji s rakovinou,” prezradil moderátor, ktorý potom privítal ľudí, ktorých sa tiež veľmi bytostne dotkol podobný príbeh a videli na vlastné oči zázrak uzdravenia na príhovor dona Titusa Zemana. Boli to manželia Eva a Anton Horváthovci ASC, ktorý osobne zažili “omilostenie na príhovor dona Titusa Zemana”. Divákom v aréne predstavili svoj príbeh.
Niekoľko dní pred Štedrým dňom v roku 2009 zistili, že ich starší syn Anton, ktorý mal vtedy 26 rokov, má ťažký zhubný nádor na mieche v oblasti krčnej chrbtice. “Prognózy boli nijaké,” povedal Anton. Pripomenul, že hľadali cestu, ako pomôcť. Spolu s pokrvnou rodinou saleziánskych spolupracovníkov sa začali modliť. “Dostali sme aj také povzbudenie od provinciála saleziánov, aby sme modlitby orientovali na dona Titusa Zemana, ktorého proces sa začal pripravovať,” povedal. Prvá operácia ich syna bola 13. januára 2010. “Nepodarilo sa vziať iba vzorku, ale celý nádor,” povedal. Všetci boli podľa jeho slov “plní radosti”, že “Pán Boh účinkuje, don Titus je mocný príhovorca.”
Dva dni po operácii však rodinu zasiahla podľa jej otca “krutá správa”, pretože zdravotný stav syna sa “prudko zhoršil”. Bolo potrebné vykonať druhú operáciu. Do modlitieb sa zapojilo okolo 1 000 ľudí. Operácia bola dlhá a ťažká, pokračoval Anton. Jeho syn po nej ostal niekoľko dní v umelom spánku. “Čakali sme ako to dopadne. “Boh aj túto skúšku vieru pozitívne využil a synovi život zachránil,” povedal Anton s tým, že výsledkom bolo, že jeho syn bol v dolnej časti ochrnutý a nastúpil na rehabilitáciu do Národného rehabilitačného centra v Kováčovej. Už pri prvom vyšetrení konštatovali, že nikdy nebude chodiť. Domov sa vrátil na invalidnom vozíku. Jeho rodina a saleziánski spolupracovníci pokračovali v modlitbách.
Po roku bol opäť v Kováčovej. “Tonko sa napriek prognózam vrátil domov s dvomi barlami a jednou ortézou. Dnešný stav? Tonko funguje bez barlí, bez ortézy, pracuje, oženil sa, má tri deti a štvrté čakajú. Najstaršieho pomenoval Anton Titus,” povedal jeho otec Anton. Pokračoval, že v pomenovaní toho, čo sa stalo, boli “striedmi”. Hovorili o Božom zásahu v ich životaenapriek tomu, že ľudia, ktorí sa za to modlili hovorili, že to bol zázrak. Jeho manželka Eva doplnila, že na mieste nádoru má ich syn v súčasnosti stenšenú miechu. “Lekár skonštatoval, že fungovať na tak tenkej mieche je zázrak,” dodala. S odstupom siedmich rokoch sa ich život vrátil do normálnych koľají.
“Ostalo nám niečo také, že sme mali krásny, úprimný zážitok stretnutia sa s Bohom na príhovor dona Titusa Zemana. Ja osobne som cítil, ako by Boh prechádzal popri mne. Nevidel som ho, ale cítil som ho. Je to reálny pocit, ktorý som mal a som za to veľmi vďačný,” povedal Anton. Milosť je nezaslúžený dar, pokračoval. To, že si vybral don Titus ich, nie je podľa jeho slov ich záležitosť, ale Božia. “Máme v nebi mocného orodovníka, je naším bratom a je nám veľmi blízky,” pridal sa Eva. “Máme pocit úžasnosti, že patríme do saleziánskej rodiny - je to zážitok hlboky a pravdivý, ktorý si nesieme v srdci,” dodal Anton.
Nasledovalo videosvedectvo tanečníka Lacka Cmoreja s posolstvom, aby sa prítomní nebáli ísť proti prúdu, vystúpenie tanečného zoskupenia Credance a opäť Komajoty. V programe potom nasledoval čas poďakovania. Z poverenia Ríma a arcibiskupa Stanislava Zvolenského bol zvolený za vicepostulátora kauzy blahorečenia Titusa Zemana Jozef Slivoň SDB, ktorý vystúpil na pódiu. “V našom srdci rezonuje ten obrovský dar, ktorí sme dostali - svätca mladých - prvým je don Bosco, dnes sa k nemu pridáva don Titus Zeman,” povedal don Slivoň. Svätec mladých preto, lebo Titusovi podľa jeho slov záležalo na budúcnosti každého mladého človeka. “Robil všetko preto, aby mladí ľudia dozrievali a prežili Bohu zasvätený život,” uviedol.
Druhý moment, ktorý zdôraznil, v Titusovi Zemanovi bol, že dostávame patróna nových povolaní a patróna vytrvalosti v povolaní. Bude patrónom povolaní duchovných - kňazských, rehoľných a zasvätených vo svete a patrónom do sviatostného manželstva a kresťanskej rodiny, povedal. Za posledný moment označil éru, ktorá práve dnešným dňom začína - éra povolaní a vytrvalosti všetkých povolaní. “Je to šanca začať novú éru,” dodal vicepostulátor kauzy blahorečenia Titusa Zemana. “My vám ešte raz zo srdca ďakujeme a cez vás chceme poďakovať aj všetkým tým, ktorí sa spolupodieľali na celom tomto procese. Mohli sme vidieť, že odvaha je v nás stále prítomná,” pridal sa moderátor podujatia.
Hlavným protagonistom celého ceremoniálu bol blahoslavený Titus Zeman. “Drahí priatelia. Prekročil som hranice. A aj keď ma na tretíkrát chytili, neľutujem to. Stálo to za to, položiť svoj život za záchranu povolaní. Nebojte sa aj vy prekročiť svoje hranice. Nebojte sa ísť do rizika tam, kde pomôžete k lepšiemu hoci len jednému človeku. Stojí to za to. Ďakujem, že nestrácate odvahu,” zaznelo jeho slova "symbolicky" zo zákulisia. Na obrazovke sa objavila tvár Titusa Zemana. Program vyvrcholil hymnou k blahorečeniu Titusa Zemana v podaní Tvorivej skupiny Poeticy Musica a poďakovaním hlavným hosťom. “Veľká vďaka patrí aj vám všetkým, ktorí denne prekonávate mnoho bariér a nevzdávate sa,” povedal moderátor a symbolicky spolu s hosťami otvorili pomyselnú hranicu na pódiu.
TK KBS vydala k správe FOTO
Súvisiaci článok: 1. deň víkendu