Jerzy Popieluszko bol symbolom hnutia Solidarita. Štátna moc sa ho preto snažila zlikvidovať. Jej úsilie vyvrcholilo v októbri 1984 únosom a následnou vraždou. Pokračuje Patrik Pleskot z poľského Inštitútu pamäti národa. „Pohreb kňaza Popieluszka sa stal národným manifestom a istým spôsobom ukážkou nezávislosti ľudu od komunistickej moci. Keďže sa o tom veľa písalo a hovorilo, vládni predstavitelia sa rozhodli obetovať páchateľov namiesto toho, aby to zamietli pod koberec. Urobili to namiesto toho, aby odhalili tých, ktorí boli za to naozaj zodpovední, čiže ľudí na najvyšších úrovniach,” spomína. Terčom komunistov boli aj kňazi v Československu, napríklad Jozef Cubínek alebo Štefan Polák. Situácia cirkvi sa podľa historika Ústavu pamäti národa Patrika Dubovského nezlepšila ani po roku 1968 a útokov na kňazov bolo príliš veľa. „Tieto prípady sú niekedy aj spojené práve s tým, že títo kňazi sa zaviazali na spoluprácu so Štátnou bezpečnosťou a potom z tejto spolupráce chceli vystúpiť.“ K vyšetreniu prípadov by podľa predsedu správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka pomohlo, keby mali v ústave vlastných prokurátorov, podobne ako v Poľsku. „U nás my sme navštívili generálneho prokurátora a nám bolo povedané, že vlastne tieto prípady už sú premlčané, pretože to nie sú zločiny proti ľudskosti,” povedal Krajňák. Ústav pamäti národa podal na generálnu prokuratúru okolo päťdesiat podnetov týkajúcich sa vrážd kňazov za bývalého režimu. Spolupracuje aj s európskou sieťou Pamäť a svedomie (Zdroj: Rádio LUMEN / Ján Heriban).