Pred 780 rokmi bol založený Rytiersky rád križiakov s červenou hviezdou

TK KBS, KAP, �hr; ml | 20. 09. 2017 07:31

Viedeň 20. septembra (KAP) Pred 780 rokmi bol v Čechách založený Rytiersky rád križiakov s červenou hviezdou, ktorý je historicky spätý s viedenským kostolom sv. Karola. Preto sa v sobotu slúžila slávnostná svätá omša v tomto významnom viedenskom barokovom kostole, ktorý bol od roku 1738 v duchovnej správe križiackeho rádu. „Veľkú vďaku križiakom“ adresoval biskup Franz Scharl. Mimoriadne potešujúcou skutočnosťou je tiež, že rád križiakov po období komunistického prenasledovania v Česku opäť prekvitá. Viedenský svätiaci biskup zároveň poďakoval prítomnému veľmajstrovi rádu Josefovi Šedivému za to, že križiacky rád chce pastoračne zastrešiť kostol zasvätený sv. Karolovi Boromejskému.

Napokon križiacky rád, ktorý sa udomácnil v Prahe, dostal posily z Viedne. Farár Peter Fiala, ktorý pred časom pôsobil vo farnosti sv. Jozefa vo viedenskom obvode Margareten, začal v septembri svoj noviciát u križiakov v hlavnom meste Českej republiky a po návrate do Viedne má byť jeho pôsobiskom kostol sv. Karola.

Kostol sv. Karola Boromejského vo Viedni je jedným z najvýznamnejších barokových chrámov v strednej Európe a tiež miestom klasickej viedenskej chrámovej hudby. Aj počas sviatku Povýšenia sv. kríža tu zazneli diela od Johanna Michaela Haydna a Wolfganga Amadea Mozarta. Križiacky rád tiež podporil snahu obnoviť fungovanie chlapčenského zboru „Karlsknaben“, ktorý vznikol v 50. rokoch minulého storočia.

Rytiersky rád križiakov s červenou hviezdou pôsobí od roku 1237

V roku 1233 bol tento rytiersky rád ako jediný založený ženou, svätou Anežkou Českou ako hospitálne bratstvo, ktorého hlavným cieľom bolo ošetrovať chorých, zostarnutých, chudobných a opustených. Pápež Gregor IX. povýšil v roku 1237 bratstvo na rád pápežského práva. Najväčší rozmach zaznamenal rád počas vlády cisára Karola IV., ktorý sídlil v Prahe. V tom čase spravoval rád okolo 60 špitálov, domov a farských kostolov Českých zemí a Uhorska. V období stredoveku sa rád rozšíril do Sliezska, Poľska a na Moravu a v 18. storočí tiež do Uhorska a Rakúska. V súčasnosti pôsobí rád až na Viedeň výlučne v Česku, napríklad v známom kúpeľnom meste Františkovy Lázně.


Križiacky rád nadobudol význam pre Viedeň po postavení kostola sv. Karola. Že ho dá postaviť, sľúbil cisár Karol VI., stavba sa realizovala podľa plánov Johanna Bernharda Fischera z Erlachu, výstavba sa začala v roku 1716 a dokončená bola v roku 1739. Cisár Karol VI. zveril pastoračnú starostlivosť už v roku 1738 križiakom, ktorí odvtedy s krátkou prestávkou spravujú kostol doteraz. Dôsledkom viedenskej diecéznej reformy sa stala farnosť od začiatku roka „rektorátom sv. Karola Boromejského, ktorý sa teraz nachádza na území novovzniknutej „farnosti Radostnej zvesti“ (nazývanej tiež „Pfarre neu“/nová farnosť) (Zdroj: KAP / Preložila: Ľubica Hricová).