Drahí spolubratia a členovia saleziánskej rodiny!
Zámerne uvádzam hore uvedený dátum tohto listu, ktorý vám píšem pri príležitostí blížiaceho sa blahorečenia ctihodného Titusa Zemana 30. septembra v Bratislave (Slovensko).
Je to dátum, keď si pripomíname narodeniny nášho otca a zakladateľa dona Bosca. Dvojsté výročie jeho narodenia sme slávili pred dvoma rokmi. Treba podčiarknuť, že Cirkev uznala mučeníctvo dona Titusa Zemana ako ovocie svätosti našej saleziánskej rodiny práve vo svetle tohto dvojstého výročia. A toto uznanie nasleduje po blahorečení Štefana Šándora, maďarského saleziána koadjútora, v roku 2013, ktorý obetoval vlastný život za záchranu mladých zo sveta práce v rámci toho istého kontextu prenasledovania.
Dar blahorečenia dona Titusa je pre celú Cirkev a najmä pre našu kongregáciu a saleziánsku rodinu silným podnetom, aby sme sa nielen usilovali o svedectvo viery v dobe, v ktorej vnímame krehkosť povolaní a odchody, ale aby sme aj podporovali a sprevádzali povolania ku kňazskej službe, zasvätenému životu a manželstvu. Jeho mučeníctvo bolo výsledkom hrdinskej „pastoračnej lásky“ a pripomína „dobrého Pastiera“, ktorý pri príchode vlka neopúšťa svoje stádo, ako by to urobil nájomník: dáva život z lásky a nehľadá odmenu; je vodcom najmladších, ale najmä je kvasom jednoty; pokladá jednotlivca za tak dôležitého, akoby šlo o ďalších sto s ochotou zanechať každú vec, len aby sme ho mohli zachrániť; pomáha mladým stať sa
slobodnými tak, že ich sprevádza a pomáha im v procese rozlišovania ich rozhodnutí, ktoré iba oni môžu a musia urobiť („budú môcť vyjsť a vojsť“). Keď sa don Zeman zriekne možnosti sám prejsť cez rieku Moravu a vystaví sa riziku zatknutia len preto, aby mohol zostať so „svojimi“, alebo keď prispôsobí svoje kroky chôdzi starších kňazov, on je skutočným vtelením obrazu dobrého Pastiera. „Da mihi animas – daj mi duše“ spojené s „caetera tolle – ostatné si vezmi“, ktoré je súčasťou nášho hesla, nachádza svoj živý prejav v dobrovoľnej obete života zo strany nášho spolubrata a je aplikáciou saleziánskeho „preventívneho systému“ v extrémnych podmienkach.
Keď sa delím o radosť Cirkvi a saleziánskej rodiny na Slovensku, pozývam všetky naše komunity a skupiny saleziánskej rodiny, aby dôstojne oslávili spomienku nového blahoslaveného, spoznali jeho mučenícky život a vzývali ho, aby sa prihováral
za vytrvalosť a plodnosť povolaní. Mária Pomocnica, ktorej mladý Titus sľúbil, že sa stane „navždy jej synom!“, nech žehná a sprevádza svojou materskou prítomnosťou cestu povolania každého z nás.
D. Ángel Fernández A.,SDB
hlavný predstavený