“Charta zdravotníckych pracovníkov po prvýkrát vyšla v októbri 1994. Ako je známe, nasledujúci rok bola publikovaná encyklika pápeža Jána Pavla II. Evanjelium života, čo si vyžiadalo aj jej zabudovanie – implementáciu do Charty zdravotníckych pracovníkov. To spôsobilo, že v máji 1995 vyšlo už štvrté vydanie Charty, ktorá bola preložená do 19 jazykov. Ako každá oblasť ľudského poznania, tak aj medicína, biomedicínsky výskum a jeho aplikácie na ľudský život sa veľmi rýchlo rozvíjajú. Za vyše 20 rokov pribudlo veľa nových poznatkov aj na poli medicíny a ich aplikácií pre chorého človeka. Preto je veľmi potrebné zaujať stanovisko, aby bolo jasné, čo človeku pomáha a čo nie. Inými slovami, čo je dovolené a môže sa používať pre dobro zdravého i chorého človeka, a čo nie. To je prvý a hlavný dôvod,” priblížil význam Charity P. Ján Ďačok, SJ, lekár, ktorý v súčasnosti prednáša na Pápežskej Gregorovej univerzite v odbore morálnej teológie a etiky a zároveň je teológom Apoštolskej penitenciárie.
“Okrem toho, v Novej charte sa uvádzajú aj lekársko-právne otázky, ktoré stále viac ovplyvňujú výkon povolania v zdravotníctve, ako aj otázky spravodlivosti, rešpektu a rastúcej citlivosti voči princípom solidarity a subsidiarity v dostupnosti liekov a technológií. Okrem toho, Nová charta chcela zohľadniť aj nárast osôb, ktoré sú zapojené do starostlivosti o človeka: popri lekároch, zdravotných sestrách a ošetrovateľoch, svet zdravotníctva tvoria aj biológovia, farmaceuti, terénni zdravotnícki pracovníci, zákonodarcovia, pracovníci verejného a súkromného sektora, laického alebo náboženského presvedčenia. Nová charta, samozrejme, nemôže podať vyčerpávajúce odpovede na všetky otázky a problémy, ktoré súvisia so zdravím a s chorobou. Ako to v predhovore zdôrazil Mons. Zygmunt Zimowski, veľký priateľ Slovenska a Slovákov a bývalý Predseda Pápežskej rady pre zdravotníkov (zomrel v júli 2016), Nová charta predkladá hlavné a jasné smery pre etické problémy, ktorým treba čeliť v zdravotníctve, v súlade s učením Ježiša Krista a Učiteľského úradu Cirkvi.” (Zdroj citácii: Slovenská redakcia Vatikánského rozhlasu).