Medard Štepanovský sa narodil 7. júna 1927 v Oreskom, okr. Senica. Vstúpil k saleziánom v Šaštíne a v roku 1946 zložil vo Svätom Beňadiku svoje prvé rehoľné sľuby. Na konci augusta 1950 bol členom prvej skupiny, ktorú ctihodný don Titus Zeman previedol do Talianska. Tam Medard pokračoval v štúdiách. Už v lete roku 1952 šiel do Buxheimu, aby sa učil nemčinu. Sám si spomína, že na konci kurzu si povedal, že sa nikdy do Nemecka nevráti. Keď bol vysvätený za kňaza 1. júla 1956 v Turíne, hneď ho – azda práve kvôli nemčine, ktorú ovládal – poslali práve „naspäť“ do juhonemeckého Buxheimu, aby tam pôsobil ako pedagóg na saleziánskom gymnáziu, no zároveň aj vypomáhal v pastorácii. Ako salezián a kňaz tam žil a pracoval celý svoj život. V rehoľnom zasvätení prežil 71 a v kňazskej službe 61 rokov.