Počas prieskumu pohrebísk mučeníkov v Priscilliných katakombách v Ríme bol 25. mája 1802 objavený a otvorený hrob, ktorý obsahoval sklenenú nádobu. Predpokladalo sa teda, že ide o hrob mučeníka. V Ríme totiž panovala mienka, že nádoba, ktorá sa nachádza v hrobe, obsahovala krv mučeníka. Túto tézu vyvrátili až De Rossiho výskumy. Pozostatky, ktoré sa našli v hrobe, patrili podľa všetkého mladej dievčine menom Filoména. Toto meno sa našlo na hlinenej doske, ktorou bol hrob uzavretý. Presný nápis znie: PAX TECUM FILUMENA (v latinčine „pokoj s tebou, Filoména“). 8. júna 1805 relikvie preniesli do kostola v Mungane pri Neapole (diecéza Nola) a vložili ich jedného z oltárov. V roku 1827 pápež Lev XII. daroval kostolu tri keramické dlaždice s venovaním, ktoré aj dnes ešte vidno na dlaždiciach. O niekoľko rokov neskôr kanonik tohto kostola opísal mučeníctvo sv. Filomény. Urobil to na základe údajných zjavení jednej rehoľnej sestry a nevysvetliteľných alegorických malieb, ktoré sa objavili na doskách vedľa pápežovho venovania. Životopis sv. Filomény sa pritom nespomína v žiadnych starých prameňoch. Úcta k relikviám sa rýchlo rozšírila. Oficiálne ich úctu povolil pápež Gregor XVI. roku 1835, ustanovil aj osobitný deň – 9. septembra – ako spomienku na sv. Filoménu. Podľa neoverených údajov sa pri relikviách stalo aj niekoľko zázrakov. Túto sväticu si osobitne uctieval aj sv. Ján Mária Vianney, arský farár, píše stránka zivotopisysvatych.sk.