Pri hlasovaní bola zmluva schválená 122 krajinami, zostáva však bez podpory najdôležitejších aktérov. Jadrové mocnosti ako USA a členské štáty NATO sa na hlasovaní nezúčastnili a jej ciele označili za naivné a nedosiahnuteľné. O význame tejto zmluvy sa pre Vatikánsky rozhlas vyjadril Mons. Silvano Maria Tomasi, delegovaný sekretár Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj:
„Toto veľmi dôležité hlasovanie je novým krokom v úsilí o mier. Už niekoľko rokov sa snažia niektoré štáty, vrátane Svätej stolice, dosiahnuť zákaz nielen používania, ale aj vlastnenia jadrových zbraní. Tento proces začal významným spôsobom od stretnutia vo Viedni v novembri 2014, keď vo svojom posolstve pápež František naliehal, že nie je viac dôvod na to, aby bezpečnosť závisela od vlastnenia jadrových zbraní; zaobstarávanie a vlastnenie jadrových zbraní alebo jadrových výbušných zariadení je skutočne neakceptovateľné. A na základe tejto Zmluvy sa to viac nesmie robiť.“
K skutočnosti, že k zmluve sa nepripojili jadrové mocnosti, sa Mons. Tomasi vyjadril týmito slovami:
„Samozrejme, že rozhodnutie hlasovať za túto Zmluvu považujú štáty, ktoré vlastnia atómové bomby za idealistické gesto. Ale uvážme, že chemické a biologické zbrane, nášľapné míny, trieštivé bomby sú všetko zbrane, ktoré sú menovite zakázané medzinárodnými dohodami a doteraz nebolo nič čo sa týka jadrových zbraní, ktoré sú ešte škodlivejšie ako tie, ktoré sú zakázané na základe iných medzinárodných zmlúv. Vidíme, že sa robia kroky k vytvoreniu mentality, ktorá nakoniec povedie k poznaniu, že bezpečnosť jednej krajiny i všetkých krajín nie je vo vlastnení atómovej bomby, ale v tom, že ju nikto nevlastní.“