Socha aj s celou priľahlou architektúrou pochádza z 18. storočia. Podľa slov reštaurátora Mareka Repáňa bola v ostatnom čase v takom stave, že reštaurovanie bolo nevyhnutné. „Ten kameň bol zvetraný a vyžadoval si spevnenie. Navyše, tá kompozícia nebola kompletná. Absentovali tam niektoré prvky, ktoré ju dotvárajú. Na jednej strane na podstavci úplne chýbala socha anjela. Ľavá strana bola len taká ruina tela ďalšieho anjela. Toto bolo potrebné doplniť a nanovo poskladať“, povedal Marek Repáň.
Socha bola postavená za biskupa Antona Révaya, ktorý viedol Nitriansku diecézu v rokoch 1780 – 1783. Nitriansky biskup počas bohoslužby požehnania pripomenul, že to bolo „v storočí, kedy bol svätý Ján Nepomucký kanonizovaný, pretože aj keď zomrel v roku 1393, v Česku na to neboli vhodné podmienky“ (husitské nepokoje, reformácia, rekatolizácia). Ako ďalej Mons. Viliam Judák povedal, „jezuiti sa potom postarali o kult tohto svätca a šírili ho prostredníctvom sôch, ktoré sa stavali najmä na mostoch alebo pri brodoch riek, pretože zahynul vhodením do Vltavy. Tu v Nitre ho máme na viacerých miestach. Pod hradom, na moste, ktorý vedie na hrad, na Župnom námestí, kadiaľ kedysi pretekala rieka“. Biskup Viliam Judák ďalej z histórie prezradil, že „kult tohto svätca sa šíril na základe toho, že chránil spovedné tajomstvo. Ale jeho kompetencia ako generálneho vikára a cirkevného právnika za čias Václava IV., syna Karola IV., bola väčšia. Chránil práva Cirkvi a jezuiti chceli práve pri rekatolizačnej činnosti poukázať na to, že si máme chrániť hodnoty, ktoré sú nám ako katolíkom vlastné a tým, že sa mu pripisovalo to, že neprezradil spovedné tajomstvo (…) tak bol určitým symbolom a vzorom vernosti v službe, ktorú vykonával ako kňaz”.
Sochy svätého Jána Nepomuckého patria do sakrálnej prícestnej architektúry, vyjadrujúcej zbožnosť jednotlivcov i celej komunity, ktorá žije v blízkom okolí.
TK KBS informoval Miroslav Lyko