Plenárne zasadnutie potrvá v Ríme až do štvrtka. Dnes sa biskupi zaoberali zostavením terna, čiže voľbou troch kandidátov na nástupcu súčasného predsedu Konferencie biskupov Talianska kardinála Bagnasca, ktorý bol vo funkcii už 10 rokov. Tri mená predložia Svätému Otcovi, aby sám urobil definitívny výber. Medzi ďalšími bodmi programu sú okrem iného príprava tzv. „Sociálneho týždňa“ 26. – 29. októbera v Cagliari či otázka smerníc pre administratívny režim cirkevných súdov v Taliansku.
Okrem spontánnych slov pápež odovzdal biskupom v písomnej podobe meditatívny príhovor, v ktorom spojil hymnus vzývania Ducha Svätého s biblickými podnetmi siedmim ázijským cirkvám z Knihy Zjavenia sv. Jána. Medzi inými napomenutiami a povzbudeniami Svätý Otec biskupov vyzval k zodpovednému plneniu záväzku plynúceho z viery v Ježiša Krista a k prorockému rozmeru ich služby:
„Tak ako Cirkev v Laodicei, možno aj my poznáme vlažnosť záväzku, vypočítavú nerozhodnosť, nástrahy dvojznačnosti. Vieme, že práve na tieto postoje sa vzťahuje to najprísnejšie odsúdenie. Navyše, ako nám to pripomína svedok z 20. storočia, lacno zjednávaná milosť je smrteľnou nepriateľkou Cirkvi: nespoznáva živé Božie slovo a uzatvára nám cestu za Kristom.
Skutočná milosť, ktorá stála život [Božieho] Syna, môže byť len za drahú cenu, lebo pozýva nasledovať Ježiša Krista, lebo stojí človeka cenu života, lebo odsudzuje hriech a ospravedlňuje hriešnika, lebo neoslobodzuje od práce... Je za drahú cenu, avšak je to milosť, ktorá dáva život a umožňuje žiť vo svete bez toho, aby sme sa v ňom stratili (porov. D. Bonhoeffer, Sequela).
Otvorme srdce na klopanie večného Pútnika: dovoľme mu vstúpiť, povečerajme s ním. Nanovo vykročíme, aby sme sa dostali na každé miesto s posolstvom spravodlivosti, bratstva a pokoja.“
„Žiada sa od nás odvaha, aby sme sa vyhli navyknutiu si na situácie, ktoré sú tak hlboko zakorenené, že sa zdajú byť normálne či neprekonateľné. Proroctvo nežiada roztrhnúť si šaty, ale urobiť odvážne rozhodnutia, ktoré sú vlastné skutočnej cirkevnej komunite: povedú k tomu, že sa necháme «vyrušiť» udalosťami a ľuďmi a vstúpime do ľudských situácií, pohýnaní uzdravujúcim duchom blahoslavenstiev.
Na tejto ceste budeme vedieť nanovo pretvoriť formy nášho ohlasovania, ktoré sa šíri predovšetkým láskou. Pohnime sa vpred s dôverou tých, čo vedia, že aj tento čas je kairos, čas milosti, v ktorom prebýva Duch Zmŕtvychvstalého. Nám prislúcha zodpovednosť rozpoznať ho, prijať ho a oddane sa ním riadiť.“
„Nech je toto vaším povolaním, lebo ako píše sv. Terézia Ježiškova: «Iba láska udržuje údy Cirkvi v činnosti. Ak by láska vyhasla, apoštoli by už neohlasovali Evanjelium, mučeníci by sa zdráhali preliať svoju krv...».“