Blahoslavený Karol I. Habsburský (1887 – 1922) bol rakúskym arcivojvodom a uhorským kráľom z habsbursko-lotrinského rodu. Ako najstarší syn arcivojvodu Otta Františka a Márie Jozefy Saskej bol synovcom arcivojvodu a následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este. Ako posledný v následníckej línii nebol predurčený stať sa panovníkom, no zložitým vývojom okolností v životoch príslušníkov rodu sa Karol napokon stal priamym následníkom rakúskeho trónu. Karol už ako dvanásťročný študoval prírodné vedy na viedenskom benediktínskom Škótskom gymnáziu. Štúdium zavŕšil v Prahe. Už v roku 1903 sa Karol stal poručíkom c. a k. armády. V roku 1911 sa oženil s príslušníčkou francúzskeho kráľovského rodu Bourbonovcov, kňažnou Zitou. Po smrti Františka Jozefa I. v roku 1916 prevzal Karol ako 29-ročný vládu nad monarchiou a ujal sa vrchného velenia armády. Habsburské dedičstvo prevzal Karol uprostred vojnového konfliktu, ktorý sa snažil čo najrýchlejšie ukončiť. Preto sa aj v zahraničnej politike cisár snažil o mierové jednania, no situácia sa mu postupne celkom vymkla z rúk. Na jar roku 1919 musel opustiť vlasť, do ktorej sa už nikdy nevrátil. Rakúsky parlament prijal zákony o zrušení všetkých Karolových panovníckych práv. Neskôr bolo rozhodnuté aj o jeho internácii i jeho rodiny na ostrove Madeira, kde 1. apríla 1922 zomrel. Dnes už sv. Jána Pavol II. 3. októbra 2004 vyhlásil Karola Habsburského za blahoslaveného.