Ako uviedol vladyka Milan, dôvodom výberu tohto miesta bolo, aby veriaci Košickej eparchie spoznali „svojho biskupa po ľudskej stránke - skadiaľ pochádza, aké sú väzby na ten kraj, z ktorého pochádza, ako on vníma ľudí, medzi ktorými vyrastal...“ Ďalej vladyka vysvetlil, že osudy mnohých ľudí tohto regiónu sú späté so zotrvaním a vernosťou, a to aj napriek mnohým nepriaznivým okolnostiam či pokušeniam doby, v ktorej „mocní tohto sveta“ dokonca perzekvovali tých, ktorí neboli jednotnej mienky. Týmto sa nedostalo satisfakcie zo strany ľudskej moci, pripomenul ďalej vladyka. Uistil však, že táto satisfakcia príde od Boha. Zároveň vladyka vyjadril nádej, že túra dá účastníkom tejto akcie možnosť zamyslieť sa nad tým, ako veľmi sa oplatí zostať verný, aby človek mohol dúfať vo večný život a večné šťastie.
Pri príchode v ranných hodinách boli mnohí účastníci zaskočení veľmi nepriaznivým počasím, kvôli ktorému bolo aj nutné zmeniť plánovanú trasu turistisky. Tá mala pôvodne viesť na vojnový cintorín z Prvej svetovej vojny Hodošík, ktorý leží pod vrchom Kučalata (917 m.n.m). Namiesto tejto trasy sa vydali k pamätníku Druhej svetovej vojny – pod Ruským sedlom. Tomu ale predchádzala modlitba Molebenu k Presvätej Bohorodičke, ktorý slávil vladyka Milan na mieste zrúcaného chrámu Veľkej Poľany. Bohorodička bezpochyby začula hlas modlitieb účastníkov: hoci na začiatku modlitby pršalo, pri záverečnom prepustení boli už všetky dáždniky zložené a pršiplášte vyzlečené. Priaznivé počasie zostalo až do konca neskorého poobedia, kedy dokonca na účastníkov túry zasvietilo slnko.
V cieli túry sa pri pamätníku všetci pomodlili panychídu za duše tých, ktorí padli na daných miestach - v Prvej a Druhej svetovej vojne - a o. Martin Mráz, univerzitný správca pri Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, predniesol krátky príhovor, v ktorom predstavil históriu i hrôzy vojnových období, ktoré ľudia týchto krajov prežívali.
Následne sa účastníci vrátili späť do areálu v blízkosti bývalého veľkopoľanského chrámu, kde pre nich miestni poľovníci pripravili chutný guláš. Napokon sa všetci poďakovali Bohu za celý deň modlitbou desiatku posvätného ruženca. Slová vďaky adresoval vladyka Milan aj všetkým poľovníkom a dobrovoľníkom, ktorí sa v nemalej miere pričinili o zdarný priebeh akcie. Túra s vladykom Milanom bola požehnaním pre všetkých: aj napriek prvotnej nepriazni počasia sa prítomní mohli presvedčiť, že sila modlitby Cirkvi má svoju moc pred Bohom, a zároveň spoznať, že Cirkev nie je neosobná organizácia, ale rodinné spoločenstvo na čele s biskupom – dobrým a milujúcim otcom.
K správe bolo vydané ::FOTO::.