P. Matúš Karol Vanček sa narodil 20. 5. 1927 vo vinohradníckej rodine vo Vinosadoch. Po krátkom pobyte v kláštore petrínov v Bruntáli napokon K. Vanček 20. 1. 1949 vstúpil do noviciátu menších bratov kapucínov v Pezinku, vďaka duchovnému vedeniu zo strany kapucína P. Angelusa Senášiho. O rok nastúpil na filozofické štúdiá do Bratislavy, odkiaľ bol v noci z 3. na 4. mája 1950 vyvezený do centralizačného kláštora v Kostolnej a na stavbu Priehrady mládeže.
V septembri bol povolaný do Pomocných technických práporov v Svatej Dobrotivej, Strašiciach, Kladne a v Jinoniciach, odkiaľ bol 31. 12. 1953 prepustený do civilu. V civilnom zamestnaní vykonával stavebné práce, neskôr sa zamestnal v Štatistickom vydavateľstve tlačív a vo Vinárskych závodoch. Naďalej udržiaval kontakty so spolubratmi, pokračoval v rehoľnom živote a 4. 10. 1954 zložil večné sľuby. Preto bol 26. 4. 1961 zatknutý a po vyšetrovaní na ŠtB na Ulici februárového víťazstva v Bratislave bol 25. 7. - 1. 8. 1961 odsúdený na 6,5 roka väzenia v prvom súdnom procese s kapucínmi pod názvom Vojtech Rajner a spol. K. Vanček sa proti rozsudku odvolal, ale Najvyšší súd v Prahe 20. - 22. 9. 1961 trest nezmenil.
Výkon trestu prežil vo väznici vo Valdiciach, kde ako vinár pomáhal zaobstarávaním vína na slávenie svätých omší pre uväznených kňazov a 15. 5. 1962 prijal kňazskú vysviacku. Po podmienečnom prepustení 19. 1. 1964 nastúpil do civilného zamestnania opäť vo Vinárskych závodoch v Bratislave a neskôr v Rači. Do pastorácie sa dostal až 15. 10. 1968. Pôsobil ako kaplán v Šoporni (1968), v Topoľčanoch (1969), v Bratislave – Farnosti Najsvätejšej Trojice (1971), ako administrátor farnosti v Brodskom (1974), v Senici (1975) a v Horných Orešanoch (1977). Venoval sa pastorácii vysokoškolákov, schôdzkam s tajnými spolubratmi kapucínmi a na poslednom pôsobisku opravil kostol a faru. Od 15. 11. 2000 žil na odpočinku v charitnom domove v Pezinku, kde 25. 3. 2004 zomrel. Pochovaný bol v kapucínskej hrobke na cintoríne v Pezinku.
TK KBS informoval Peter Sandtner