„Stretnutie s Máriou bolo pre nich skúsenosťou milosti, ktorá im pomohla zamilovať sa do Ježiša. Ako nežná a dobrá Učiteľka, Mária predstavila malým prorokom intímne poznanie trojjedinej Lásky a priviedla ich k zakúseniu tej najkrajšej skutočnosti ľudskej existencie.“
Pápež František študentov rímskeho kolégia povzbudil, aby ich najvyšším cieľom bolo „poznanie a milovanie Krista“, Boha blízkeho a verného, „ako ho vnímali bl. František a Hyacinta a Božia služobníčka Lucia“.
„Hľaďme, bratia a sestry, na našu Matku, ktorá je v srdci Boha. Tajomstvo tejto mladej dievčiny z Nazareta nie je pre nás cudzie. Nie je to ,Ona tam a my tu’. Nie, sme prepojení. Vskutku Boh zhliadol s láskou (porov. Lk 1,48) tiež na každého muža a každú ženu s menom a priezviskom! Jeho pohľad lásky spočíva na každom z nás.“
Vzťah s Máriou, uviedol na záver svojho príhovoru Svätý Otec František, „nám pomáha mať dobrý vzťah s Cirkvou: obe sú Matky“. Citujúc cisterciánskeho opáta sv. Izáka z Hviezdy dodal: „To, čo možno povedať o Márii, možno povedať aj o Cirkvi a tiež o našej duši. Všetky tri sú ženského rodu, všetky tri sú Matky, všetky tri dávajú život“:
„Je preto nevyhnutné pestovať synovský vzťah s Máriou, lebo ak toto chýba, v srdci je niečo sirotské. Kňazovi, ktorý zabúda na Matku a to predovšetkým v ťažkých okamžikoch, niečo chýba. Je to akoby bol sirotou, zatiaľ čo ňou v skutočnosti nie je! Zabudol na svoju matku. V ťažkých chvíľach však dieťa ide za mamou, vždy. A Božie slovo nás učí, aby sme boli ako nasýtené deti v matkinom náručí (porov. Ž 131,2).“