Na úvod priblížil p. Buscemi prítomným pomery v jeruzalemskej cirkvi v tom období. Zo Skutkov apoštolov sa dozvedáme, že počet nasledovníkov Ježiša sa vtedy zvýšil zo 120 až na 5000. Je však potrebné uvedomiť si, že aj keď verili v Ježiša, nie všetci verili rovnakým spôsobom. Navyše, táto masa bola rôznorodá: tvorili ju chudobní aj bohatí, kňazi, saduceji, helenisti... Výsledkom toho bolo, že sa komunita začala deliť do menších skupín. Prvé dve kapitoly Skutkov apoštolov rozprávajú o prítomnosti apoštolov v Jeruzaleme, pričom v neskorších kapitolách je naznačený Petrov primát. S postupným vznikom nových spoločenstiev a potrebou Petrových apoštolských ciest dochádza k postupnému odovzdaniu autority v jeruzalemskej cirkvi apoštolovi Jakubovi. Jakub však nevystupuje ako Petrova konkurencia, ale ako miestna autorita.
Páter Buscemi sa venoval aj sv. Pavlovi ako Kristovmu apoštolovi. Sv. Pavol sledoval vývoj jeruzalemskej cirkvi. Napriek jej trvalému judaizačnému sklonu ju nesúdil, ale snažil sa ju pochopiť. Pavol bol materskou cirkvou fascinovaný, no cítil, že je ňou odmietaný. Dobre pochopil, že Ježiš Kristus je nad zákonom, a preto sa obával možnosti návratu farizejského ducha judaizmu do jeruzalemskej cirkvi. Preto ich napomína a dokonca kritizuje aj Petra.
V ďalšej časti sa rozoberal vzťah Pavla k materskej cirkvi. Peter a Bartolomej pochopili Pavlovo poslanie hlásať evanjelium pohanom. V Pavlovi však badať dvojaký vzťah k jeruzalemskej cirkvi. Dostredivý – Pavol sa cíti byť priťahovaný do Jeruzalema. Jeruzalem bol miestom, kde od mladosti žil a kde sa pri Gamalielových nohách naučil prísne žiť. Aj po svojom povolaní za apoštola cítil naliehavú potrebu vydať sa do Jeruzalema. Na druhej strane vzťah odstredivý – vyskytujú sa problémy, pri riešení ktorých dochádza v rámci dialógu k istej forme napätia, čo vyústilo až do potreby zvolať snem.
P. Marcello Alfio Buscemi OFM pochádza z Talianska, z ostrova Sicília. V roku 1970 bol vysvätený za kňaza. Licenciát z biblických vied získal na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme v roku 1976. Doktorát z teológie so špecializáciou na biblické vedy obhájil na Studium Biblicum Franciscanum v Jeruzaleme. Dnes už emeritný profesor Nového zákona je členom františkánskeho rádu a vo svojej pedagogickej činnosti sa špecializuje predovšetkým na život, listy a teológiu apoštola Pavla.
TK KBS informoval Peter Výboh