Dramaturgiu Roka Jozefa Grešáka vytvára 14 podujatí. Ich súčasťou je aj výstava pod názvom Skladateľ Jozef Grešák – život a dielo, ktorá vo svetle dobových dokumentov približuje túto výnimočnú skladateľskú osobnosť v kompozičnej činnosti, rovnako aj interpretačnej či organizátorskej.
Skladateľ Jozef Grešák sa narodil v rodine významného rezbárskeho majstra, reštaurátora a kamenára Pavla Grešáka, ktorého oltárne diela sa dodnes nachádzajú v mnohých kostoloch Slovenska aj mimo neho. Hudobne nadaného chlapca zveril otec do rúk vtedajšieho regenschóriho Józsefa Majtényiho, ktorý mu sprístupnil svet nielen hudobnej teórie, ale aj magické čaro zvuku novopostaveného dvojmanuálového organa v Dóme sv. Egídia (dnes Bazilika minor sv. Egídia). Po úspešnom absolvovaní Rímsko-katolíckeho učiteľského ústavu v Spišskej Kapitule sa nadanému mladíkovi nesplnila túžba po ďalšom hudobnom vzdelaní ani u prof. Vítězslava Nováka v Prahe či v Paríži.
Nasledovali dve desaťročia intenzívnej práce na sebe prostredníctvom pôsobenia ako klavirista v rôznych orchestroch a divadlách predovšetkým v Čechách a na Morave. Rok 1949 je rokom začiatku pôsobenia v rodnom Bardejove ako profesor hudobnej a výtvarnej výchovy na miestnom gymnáziu. Po reforme školstva a konzultáciách u skladateľa prof. Jána Cikkera sa nakoniec našlo riešenie skladateľovho pevného zamestnania – stal sa tajomníkom Krajskej organizácie Zväzu slovenských skladateľov v Košiciach. Všetky sily Jozef Grešák venoval podchyteniu talentovaných študentov, rozvoju koncertného života i vyhľadávaniu pracovných pozícií pre absolventov hudobných odborov vysokých škôl.
Popri tejto organizátorskej činnosti sa skladateľ Jozef Grešák venoval aj skladateľskej činnosti. Milovanému organu venoval Impulzy pre organ, Organovú symfóniu a cyklus Orgelbuch pre Ivana Sokola. Po vzniku Štátnej filharmónie Košice sa sústredil na tvorbu závažných orchestrálnych diel. Pre Jozefa Grešáka je príznačné silné sociálne cítenie – S Rozárkou, Neprebudený či Zuzanka Hraškovie (Hviezdoslavova sociálna balada sa stala skladateľovi prostriedkom na vyjadrenie protestu proti sirotám žijúcich rodičov a na obranu nevinných detí). Pre svoje originálne názory sa dostal po vzniku Charty 77 do hľadáčika ŠTB, ktorá ho zaistila na 48 hodín, hoci on ako nestraník nepodpísal tento dokument.
Výstava približuje životné cesty skladateľa Jozefa Grešáka aj prostredníctvom trojrozmerných predmetov. S menom tohto skladateľa je spojené pomenovanie jednej z ulíc rodného mesta, v rokoch 1988 až 2000 Hudobná jeseň Jozefa Grešáka a od roku 1993 Organové dni Jozefa Grešáka v Bazilike minor sv. Egídia, kde sa hudobný talent malého Jožka začal rozvíjať.
Výstava je inštalovaná vo výstavnej sieni Okresnej knižnice Dávida Gutgesela v Bardejove vďaka ústretovosti jej riaditeľky Ľudmily Jászayovej, ktorá výstavu zaradila aj do podujatí Týždňa slovenských knižníc. Projekt, scenár a ako aj samotné dizajnové spracovanie kurátorkou výstavy vychádza z dlhoročného muzikologického a kunsthistorického výskumu osobností hudobného života Bardejove s presahom do európskych súvislostí.
TK KBS informovala Silvia Fecsková