„Pútnické svätyne majú v Cirkvi «veľkú symbolickú hodnotu» a byť pútnikmi je rýdze vyznanie viery,“ píše pápež František v úvode listu a ďalej vysvetľuje, že „pomocou kontemplácie svätého obrazu sa totiž dosvedčuje nádej pocítiť Božiu blízkosť, otvárajúcu srdce dôvere, že naše najhlbšie túžby počúva a vypočuje ich. Ľudová zbožnosť, ktorá je jedným «z autentických vyjadrení spontánnej misionárskej činnosti Božieho ľudu» (Evangelii gaudium, 122), nachádza v pútnickej svätyni výnimočné miesto, kde môže vyjadriť krásnu tradíciu modlitby, nábožnosti a odovzdania sa Božiemu milosrdenstvu, inkulturovanú do života každého národa.“
Motu proprio Sanctuarium in Ecclesia mení doterajšiu prax, keď za záležitosti pútnických svätýň týkajúce sa Svätej stolice zodpovedala Kongregácia pre klérus a čiastočne Pápežská rada pre migrantov a cestujúcich.
List pápeža Františka datovaný na spomienku Panny Márie Lurdskej 11. februára špecifikuje, že do kompetencie Pápežskej rady pre novú evanjelizáciu bude patriť zakladanie medzinárodných svätýň a schvaľovanie ich štatútov, ako aj starostlivosť o evanjelizačnú úlohu týchto svätýň. Ide tu o rozvíjanie organickej pastorácie, aby svätyne slúžili ako strediská novej evanjelizácie, o podporovanie národných a medzinárodných stretnutí s cieľom obnovy ľudovej zbožnosti a pútí, o podporu formácie pracovníkov svätýň a bdelosť nad tým, aby sa pútnikom poskytovala správna duchovná a cirkevná starostlivosť. Napokon je to docenenie kultúrnej a umeleckej hodnoty svätýň v duchu evanjelizácie cestou krásy, tzv. „via pulchritudinis“.