„Vzhľadom k tejto téme chcem ponúknuť niektoré spresnenia. Je mojím želaním, aby rodiny mali možnosť prehĺbiť svoju reflexiu a svoje podelenie sa s obsahom posynodálnej apoštolskej exhortácie Amoris laetitia. Môžeme sa pýtať: aj naďalej je evanjelium radosťou pre svet? A tiež: je rodina aj naďalej dobrou správou pre dnešný svet?
Ja som presvedčený, že áno! A toto „áno“ je pevne založené na Božom obraze. Božie láska je jeho „áno“ pre všetko stvorenstvo a pre jeho stred, pre človeka. Je to Božie „áno“ pre spojenie medzi mužom a ženou, v otvorenosti a službe životu vo všetkých jeho etapách; je to „áno“ a Božie nasadenie sa pre ľudstvo, ktoré je veľmi často zranené, týrané a vládne mu nedostatok lásky. Preto rodina predstavuje „áno“ Boha Lásky. Len z láskou rodina môže dokazovať, šíriť a obnovovať Božiu lásku vo svete. Bez lásky sa nedá žiť ako Božie deti, ako manželia, rodičia a bratia.
Túžim zdôrazniť ako je dôležité, aby sa rodiny často pýtali, či žijú z lásky, pre lásku a v láske. Čo konkrétne znamená darovať sa, odpúšťať si, nestratiť trpezlivosť, starať sa o druhého, rešpektovať sa. O koľko bude lepší rodinný život ak sa každý deň budú žiť tri jednoduché slová „dovolíš“, „ďakujem“, „prepáč“. Každý deň zakúšame nestálosť a slabosť a preto my všetci, rodiny a pastieri, potrebujeme obnovovanú pokoru, ktorá stvárňuje túžbu po formovaní sa; vychovávať sa a byť vychovávaní, pomáhať a nechať si pomôcť, sprevádzať, rozlišovať a spájať všetkých ľudí dobrej vôle.
Snívam o vychádzajúcej Cirkvi, nie zameranej na seba, o Cirkvi ktorá neobchádza zďaleka rany človeka, o milosrdnej Cirkvi ktorá ohlasuje srdce zjavenia Boha Lásky, ktorým je milosrdenstvo. Je to, milosrdenstvo ktoré nás obnovuje v láske, a vieme kedy kresťanské rodiny sú miestami milosrdenstva a svedkami milosrdenstva; po mimoriadnom Jubileu nimi budú ešte viac, a stretnutie v Dubline môže ponúknuť ešte viac konkrétnych znakov. Pozývam celú Cirkev mať na mysli tieto odkazy v pastoračnej príprave na budúce Svetové stretnutie.“
V závere posolstva sa Svätý Otec obracia na kardinála Kevina Farrella, prefekta Dikastéria pre laikov, rodiny a život, týmito slovami:
„A Vám, drahý brat, spolu s Vašimi spolupracovníkmi, sa dáva úloha osobitným spôsobom predkladať učenie Amoris laetitia, ktorým Cirkev vyjadruje túžbu, aby rodiny boli vždy na ceste, na tej vnútornej púti, ktorá ukazuje autentický život.
Osobitne myslím na Dublinskú arcidiecézu a na celý drahý írsky ľud, pre ich štedré prijatie a úsilie ktoré vyžaduje organizovanie takéhoto stretnutia. Nech vám to Pán už odteraz odplatí bohatými nebeskými milosťami. Nech Svätá nazaretská rodina vedie, sprevádza a žehná Vašu službu a všetky rodiny zaangažované v príprave veľkého svetového stretnutia v Dubline.“