„Tá najkrajšia vec zo všetkých bolo stretnutie so Svätým Otcom, keď Kevin Systrom (spoluzakladateľ Instagramu) prišiel a predstavil mu túto myšlienku. Hlavným cieľom bolo, aby mohol komunikovať posolstvo spolu s obrazom. Svätý Otec reagoval odpoveďou o teológii obrazu, že Cirkev vždy používala obraz ako spôsob byť ľuďom nablízku a dokonca ním učiť kresťanskú náuku. Hovoril o obrazoch v chrámoch a podelil sa o jednu dôležitú skúsenosť. Povedal: ,Obraz je vo svete tak veľmi dôležitý, že keď sa priblížim k deťom, deti nechcú hovoriť, lebo sú plaché, ale podajú mi obrázok a ja sa ich opýtam: ,Čo znamená tento obrázok?’ a vtedy sa uvoľnia a človek ich musí zastaviť, lebo potom začnú rozprávať o sebe toľko vecí...’. Východiskový bod pre dialóg – povedal pápež – je obraz, preto sa musíme do tohto projektu zapojiť.“
Prvá fotografia pápeža Františka na Instagrame ukázala Svätého Otca ako sa modlí. Sprevádzali ju slová v deviatich jazykoch: „Modlite sa za mňa“. Práve fotografie, na ktorých vidieť Svätého Otec Františka v modlitbe majú podľa slov Mons. Ruiza silný efekt, „lebo vyžarujú vnímanie tajomstva v stretnutí s Bohom“:
„Publikovať na internet ten hlboký okamžik vytvára istú reakciu rozjímania, modlitby... A tiež ďalšie fotografie, ktoré sú veľmi silné, ktoré sa dotýkajú mnohých, sú, keď hladí nejakého starca, chorého, dieťa: to sú tie veľké objatia, ktoré sa stávajú teológiou tela, tvorenou a žitou s jednoduchosťou. Nachádzame sa v digitálnej kultúre. Ako hovorieval pápež Benedikt, existuje akýsi «digitálny kontinent», realita, do ktorej musíme vstúpiť a žiť, lebo ak je tam človek, Cirkev tam nemôže chýbať. A musí tam byť v tej istej dynamike akú mávali misionári, keď objavovali nový kontinent, je to úplne iná realita.
Čo robievali misionári? Študovali ich kultúru a ich jazyk takým spôsobom, aby im mohli priniesť Ježiša. Rovnako, keď stojíme zoči-voči kultúre, ktorá je digitálna, s ľuďmi, ktorí žijú v týchto digitálnych priestoroch, musíme sa naučiť tento jazyk, sprítomniť Ježiša, avšak v tej kultúre, lebo to je dynamika vtelenia. Slovo sa stalo telom, aby prebývalo medzi nami; akceptovalo kultúru tej doby, hovorilo tým jazykom... A to je povinnosť Cirkvi: inkulturovať v každej dobe aj ponuku posolstva nádeje. Aká je misia tých, čo komunikujú? Môcť odovzdať nádej Evanjelia dokonca aj v tejto realite.“