„Necítim sa byť výnimočným človekom“, hovorí pápež František v odpovedi na otázku, či ho negniavia veľké očakávania, ktoré k jeho osobe prechovávajú mnohí ľudia. „Som hriešnik“, „človek, ktorý robí, čo môže“, „bežný“ človek, odpovedá pápež. „Nezabúdajte, že idealizácia nejakej osoby je subtílna forma agresie“, a „keď ma idealizujú, cítim sa byť napadnutý“, dodáva Svätý Otec.
Nemeckého novinára zaujímala aj reakcia pápeža Františka na mediálne útoky, ktoré sa objavili v posledných mesiacoch napr. vo forme plagátov v uliciach Ríma v súvislosti najmä s pápežovým zásahom na vyriešenie vyhrotenej situácie Maltézskeho rádu. Svätý Otec otvorene vysvetľuje jednotlivé záležitosti a dodáva, že ani tieto udalosti ho neobrali o pokoj: „Od chvíle, keď som zvolený za pápeža som nestratil pokoj. Chápem, že niekomu sa nepáči môj spôsob konania, nuž beriem jeho dôvod, jestvujú toľké spôsoby uvažovania, je to legitímne a aj ľudské, je to bohatosť.“ Pápež dodáva, že si denne vyprosuje zmysel pre humor známou modlitbou sv. Tomáša Morusa.
Rozhovor sa venuje aj otázke ako reagovať na krízu povolaní ku kňazstvu v Nemecku. Svätý Otec odpovedá, že ide o veľmi závažný problém, pretože bez kňazov veriaci nemajú Eucharistiu a „Cirkev bez Eucharistie nemá silu“. Aj tieto témy bude podľa jeho slov rozoberať budúca synoda zameraná na mladých a na povolania.
Ďalšia otázka Giovanniho di Lorenza smerovala k problému ťažkostí vo viere. Upozornil osobitne na osamotenosť veriacich, keď sa ocitnú v kríze viery, čoho je svedkom vo svojom prostredí, kde sa téma považuje za tabu. „Nedá sa rásť bez krízy“, vysvetľuje Svätý Otec a dodáva, že je to súčasťou procesu, ktorým sa človek prepracuje ku zrelosti. Priznáva, že ani on nebol uchránený od tmavých chvíľ, keď povedal Bohu: „Pane, tomuto nerozumiem“ a uvedomoval si vlastnú hriešnosť. V tejto súvislosti poukázal na príklad sv. apoštola Petra.
Svätý Otec sa vyjadril aj k ďalším problémom, ako napr. nárast populistických tendencií v politike. Za tými je podľa jeho slov vždy prítomný určitý falošný „mesianizmus“ a zdôvodňovanie uchovaním národnej identity. V tejto súvislosti poukázal naopak na veľkých povojnových politikov Európy, ktorí mali víziu jednotnej Európy založenú na bratstve a nie na populizme. Pápež opäť spomenul aj dramatickú existenciu súčasnej „svetovej vojny vedenej po kúskoch“, „ktorá sa robí modernými zbraňami a je tu celá štruktúra výrobcov zbraní, ktorá tomuto napomáha“.
Napokon pápež František odpovedá na otázku o jeho budúcich apoštolských cestách. Na priamu otázku novinára ohľadom možnej návštevy Nemecka v roku 500. výročia Lutherovej reformácie vysvetľuje, že tento rok bude jeho program opäť plný, a tak s návštevou nemožno počítať ani napriek mnohým pozvaniam od predstaviteľov krajiny. Túto príležitosť i 50. výročie ekumenických vzťahov s luteránmi sa rozhodol pripomenúť si už vopred návštevou švédskeho Lundu v minulom roku.
Na otázku o Rusku alebo Číne pápež František odpovedal, že do Ruska nemôže ísť, lebo by si to žiadalo ísť rovnako aj na Ukrajinu. V tomto roku však plánuje viacero iných ciest. V rozhovore pre Die Zeit konkrétne menoval Južný Sudán s poznámkou, že nevie, či sa to podarí zrealizovať, ďalej Indiu a Bangladéš, Kolumbiu a portugalskú Fatimu. Svätý Otec dodal, že zvažuje aj cestu do Egypta. Naopak cestu do Konga, o ktorej predtým uvažoval, pokladá pre tamojšiu politickú situáciu za neuskutočniteľnú.