Pápež František pripomenul, že Druhý vatikánsky koncil hneď ako prvý zo svojich dokumentov vydal práve konštitúciu o liturgii Sacrosanctum concilium, keďže „konciloví otcovia si boli dobre vedomí ťažkostí veriacich pri účasti na liturgii, ktorej jazyku, slovám a znakom už naplno nerozumeli.“ Inštrukcia Musicam sacram z roku 1967 potom konkretizovala požiadavky vyplývajúce z koncilovej konštitúcie.
Pápež František v tejto súvislosti potvrdil veľkú aktuálnosť zásadného tvrdenia spomenutej inštrukcie, že «liturgický úkon nadobúda vznešenejšiu podobu, keď sa vykonáva so spevom, so služobníkmi všetkých stupňov, vykonávajúcimi svoju službu a za aktívnej účasti ľudu» (MS 5).
Ústredná časť príhovoru Svätého Otca:
„Inštrukcia podľa koncilových odporúčaní na viacerých miestach zdôrazňuje dôležitosť účasti celého spoločenstva veriacich, ktorá sa definuje ako «aktívna, vedomá a plná» a veľmi jasne prízvukuje, že «pravá slávnostnosť liturgického úkonu nezávisí od bohatosti formy spevu a veľkolepej prípravy obradov, ako skôr od dôstojného a nábožného slávenia» (MS 11).
Ide tu teda hlavne o intenzívnu účasť na Božom tajomstve, na „teofánii“, ktorá sa uskutočňuje pri každom eucharistickom slávení, v ktorom sa Pán sprítomňuje uprostred svojho ľudu, povolaného k reálnej účasti na spáse uskutočnenej Kristovou smrťou a mŕtvychvstaním. Aktívna a vedomá účasť teda spočíva v schopnosti hlboko vniknúť do tohto tajomstva, vedieť ho kontemplovať, adorovať a prijať, vnímať jeho zmysel, zvlášť vďaka nábožnému tichu a «muzikálnosti jazyka, ktorým Pán k nám hovorí» (Homília v Dome sv. Marty, 12. decembra 2013). Toto je perspektíva, v ktorej sa pohybuje reflexia o obnove posvätnej hudby a jej vzácnom prínose.
Do pozornosti sa tu dostáva dvojaké poslanie, ktoré je Cirkev povolaná plniť, a to zvlášť cez tých, ktorí z rôzneho titulu pracujú v tejto oblasti. Ide na jednej strane o záchranu a docenenie bohatého a mnohorakého dedičstva minulosti, používajúc ho s vyváženosťou v súčasnosti a vyhnúc sa riziku nostalgického alebo „archaického“ pohľadu. Na druhej strane je potrebné zaistiť, aby duchovná hudba a liturgický spev boli plne „inkulturované“ v umeleckých a hudobných jazykoch súčasnosti; to znamená, aby dokázali vteliť a preložiť Božie slovo do piesní, zvukov a harmónií, ktoré rozochvejú srdce našich súčasníkov, vytvoriac tiež vhodnú emotívnu atmosféru, ktorá disponuje pre vieru a navodí prijatie a plnú účasť na slávenom tajomstve.
Bezpochyby stretnutie s modernosťou a zavedenie reči ľudu do liturgie prinieslo mnoho problémov ohľadom hudobného jazyka, jeho foriem a žánrov. Niekedy prevládla istá priemernosť, povrchnosť a banálnosť, na úkor krásy a intenzity liturgického slávenia. Preto rôzni predstavitelia tejto oblasti, hudobníci a skladatelia, dirigenti a speváci cirkevných zborov - schól (scholae cantorum) a animátori liturgie môžu významne prispieť hlavne ku kvalitatívnej obnove duchovnej hudby a liturgického spevu. Pre uľahčenie tohto procesu musíme podporovať adekvátne hudobné vzdelanie aj pre tých, ktorí sa pripravujú na kňazstvo, v dialógu so súčasnými hudobnými prúdmi, s inštanciami rôznych oblastí kultúry a v ekumenickom postoji.“
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
Trojdňové sympózium v priestoroch Augustiniána otvorili predseda Pápežskej rady pre kultúru kardinál Gianfranco Ravasi a prefekt Kongregácie pre katolícku výchovu kardinál Giuseppe Versaldi. Počas troch dní vystúpili dve desiatky osobností. Dominikán Fergus Ryan z Írska analyzoval inštrukciu Musicam sacram v historických súvislostiach, hudobný tvorca z Anglicka Paul Inwood hovoril o „hľadaní posvätna v súčasnej hudbe“ a v rámci okrúhleho stola o „novej hudbe nových spoločenstiev“ vystúpil aj prior Komunity Taizé brat Alojz.
Ďalšie témy, do ktorých sa zapojili viacerí hudobní skladatelia a kritici sa týkali valorizácie historického hudobného dedičstva Cirkvi, podporovania súčasnej hudby v Cirkvi, ako aj dôležitej úlohy škôl a odbornej prípravy klerikov a laikov pre oblasť liturgickej hudby. Osobitný diskusný stôl s účastníkmi z Portorika, Pobrežia Slonoviny a Južnej Kórey bol venovaný otázkam inkulturácie.
Zo Slovenska sa na sympóziu zúčastnili P. Vlastimil Dufka SJ, ktorý prednáša liturgiku na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave, katedrálny organista z Košíc Viliam Gurbaľ, ktorý je zbormajstrom Zboru sv. Cecílie a študentka hudby Mária Jakabová.