Pápež František rozhodol, že kňaz salezián Titus Zeman bude blahorečený

TK KBS, rha, ml; pz | 27. 02. 2017 12:08



Vatikán 27. februára (TK KBS) Slovensko bude mať nového blahoslaveného. Svätý Otec František prijal dnes 27. februára 2017 na osobnej audiencii kardinála Angela Amata SDB, prefekta Kongregácie pre kauzy svätých a schválil dekrét o mučeníctve Božieho služobníka Titusa Zemana, saleziána kňaza, ktorý sa narodil vo Vajnoroch 4. januára 1915 a tam aj zomrel na následky mučenia a väzenia 8. januára 1969. Tento dekrét umožňuje, aby bol salezián kňaz Titus Zeman vyhlásený za blahoslaveného. Pre Slovensko to znamená, že bude mať ďalšieho svätca, prvého rímskokatolíckeho kňaza, mučeníka z čias totalitného komunistického režimu.

„Je to pre nás všetkých obrovský dar, že bude vyzdvihnutý na slávu oltára spolubrat, ktorý vyšiel spomedzi nás, obetoval svoj život, aby sprevádzal mladých bratov v ich povolaní. Súčasne reprezentuje množstvo ďalších veriacich v našej krajine, ktorí pre svoju vieru a z lásky k dušiam boli ochotní podstúpiť mnohé riziká a obety v dobe komunizmu. Pre nás bude inšpiráciou ako čeliť výzvam v našej dobe, ako svedčiť o Kristovi až do krajnosti a pomáhať mladým dôjsť k pravej slobode. Ďakujeme Pánovi, že nás cez rozhodnutie Svätého Otca takto obdarúva,“ vyjadril svoje stanovisko k udalosti provinciál slovenských saleziánov Jozef Ižold.

Spoznať bližšie Titusa Zemana ponúka webstránka tituszeman.sk.

Krátky profil Titusa Zemana

Titus Zeman sa narodil 4. januára 1915 vo Vajnoroch. V detstve býval často chorý. Po tom, ako sa v desiatich rokoch na príhovor Panny Márie Sedembolestnej náhle uzdravil, rozhodol sa stať sa kňazom. Rodina napokon predala malé pole, pomohli aj niektorí dobrodinci a podporovali Titusa počas rokov štúdií na ceste ku kňazstvu. Dňa 6. augusta 1932 zložil prvé rehoľné sľuby ako salezián. Teológiu študoval v Ríme a v Chieri pri Turíne, kde bol aj vysvätený za kňaza 23. júna 1940. Po návrate do vlasti začal študovať chémiu a prírodné vedy a neskôr vyučoval v rozličných saleziánskych inštitútoch.

Keď v r. 1946 komunisti žiadali odstránenie krížov zo školských tried, Titus sa ako profesor na gymnáziu v Trnave postavil proti: doplatil na to prepustením. V situácii kedy štátna moc v roku 1950 zatvorila všetky kláštory a rehoľníkov internovali, súdili, a ponižovali, Titus Zeman sa rozhodol zachraňovať mladé duchovné povolania. Na jeseň 1950 dvakrát tajne viedol mladých bohoslovcov cez rieku Moravu a cez Rakúsko do Talianska, aby tam mohli dokončiť štúdiá teológie a byť vysvätení za kňazov. Pomohol utiecť na slobodu aj niektorým diecéznym kňazom.

Počas tretieho prechodu v apríli 1951 bol Titus Zeman spolu s takmer celou skupinou – v nej napr. Anton Srholec, či Andrej Dermek – zatknutý. Obvinili ich zo špionáže a velezrady. Prokurátor žiadal pre Titusa trest smrti, napokon dostal 25 rokov tvrdého väzenia bezpodmienečne, so stratou občianskych práv. Vo väzení prežil 13 dlhých rokov, bol ťažko mučený, zosmiešňovaný, ponižovaný. V Jáchymove musel manuálne drviť rádioaktívny urán. Viac ráz mu bolo odopreté prepustenie na amnestiu. V roku 1964 napokon režim Titusa podmienečne prepustil na slobodu, no stále bol trápený, sledovaný ŠtB, a robili na ňom aj medicínsky pokus. Zomrel 8. januára 1969 vo Vajnoroch na následky mučenia a väzenia.

V r. 1991 ho rehabilitačný proces vyhlásil definitívne za nevinného. Saleziáni dona Bosca a Bratislavská arcidiecéza začali v roku 2010 proces jeho blahorečenia a pápež František 27. februára 2017 rozhodol, že Titus Zeman bude vyhlásený za nového slovenského blahoslaveného.

Saleziáni dona Bosca sú rehoľa v Katolíckej cirkvi, pokračovatelia diela, ktoré založil turínsky kňaz svätý Ján Bosco (1815 – 1888). Venoval sa predovšetkým výchove chudobnej mládeže a založil k tomu aj viaceré združenia a dve rehole. Saleziáni sú na Slovensku prítomní od roku 1924, pôsobia v 19 mestách Slovenska, majú tiež dve komunity v Rusku a jednu v Azerbajdžane, a na východnom Slovensku sa dlhodobo venujú aj práci s Rómami v Bardejove – Poštárke a na sídlisku Luník IX v Košiciach.

TK KBS informoval Rastislav Hamráček SDB



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024