Pred dvadsiatimi rokmi zriadil Ján Pavol II. v Košiciach apoštolský exarchát

TK KBS, mmr; ml | 21. 02. 2017 18:59



Košice 21. februára (TK KBS) V utorok 21. februára 2017 uplynulo 20 rokov od vyhlásenia Košického apoštolského exarchátu, priameho predchodcu Košickej eparchie. V tento deň bola zverejnená bula Ecclesiales communitates, ktorou pápež sv. Ján Pavol II. vyčlenením územia Košického samosprávneho kraja z Prešovskej eparchie, zriadil na Slovensku novú cirkevnoprávnu jednotku – apoštolský exarchát. Na jeho čelo bol menovaný dovtedajší pomocný biskup Prešovskej eparchie, vladyka Milan Chautur CSsR.

Podľa Kódexu kánonov východných cirkví (CCEO), ktorým sa v rámci Katolíckej cirkvi riadia všetky východné katolícke cirkvi, je exarchát časť Božieho ľudu, ktorá pre zvláštne okolnosti nebola zriadená ako eparchia (biskupstvo) a bola zverená do pastoračnej starostlivosti exarchovi. Ten podlieha priamo tomu, kto ho zriadil a nie inému biskupovi. (porov. kánon 311 CCEO). V Katolíckej cirkvi rozpoznávame apoštolské exarcháty – zriadené pápežom a patriarchálne exarcháty – zriadené patriarchom nejakej východnej katolíckej cirkvi. V prípade apoštolského exarchátu pre katolíkov byzantského obradu v Košiciach išlo o vykonávanie služby exarchu-biskupa v mene pápeža sv. Jána Pavla II., ktorý ho zriadil.

Vladyka Milan Chautur CSsR bol do úradu apoštolského exarchu uvedený 2. marca 1997. Slávnostná intronizácia sa konala v katedrále Narodenia presvätej Bohorodičky v Košiciach 13. apríla 1997 za prítomnosti apoštolského nuncia v SR arcibiskupa Luigiho Dossenu a biskupov zo Slovenska i zahraničia.

Košice neboli vybraté ako sídlo exarchátu náhodne. Už v roku 1787 bol v Košiciach vytvorený vikariát Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie, ktorého vikár mal spravovať všetky farnosti západnej časti biskupstva, ktoré sa vtedy rozkladalo na území 13 žúp severovýchodného Uhorska. Pre mnohé neprajnosti sa muselo sídlo vikariátu presťahovať do Prešova. Preto vznikla neskôr samostatná gréckokatolícka eparchia práve v Prešove. V čase ustanovenia exarchátu existovala aj snaha o jeho zriadenie v Michalovciach, ktoré sú prirodzeným stredom Zemplína, kde žila väčšina gréckokatolíkov exarchátu. Navyše, toto územie historicky nikdy nepatrilo pod Prešovského biskupa, ale pod gréckokatolíckeho biskupa v Mukačeve (Užhorode) a po vzniku Slovenského štátu, resp. po druhej svetovej vojne, bolo spravované samostatným vikárom potvrdeným prešovským biskupom.

Vo februári 1997, v čase svojho vzniku, Košický apoštolský exarchát zahŕňal 80 farností, v ktorých žilo viac ako 70 tisíc gréckokatolíkov. O toto spoločenstvo sa staralo 98 kňazov v pastorácii spolu s 12 rehoľnými kňazmi. Súčasťou nového exarchátu bolo aj 57 seminaristov.

Dejiny spoločenstva košických gréckokatolíkov začali písať svoju novú etapu 30. januára 2008, kedy pápež Benedikt XVI., v rámci zriadenia Gréckokatolíckej metropolie sui iuris na Slovensku, povýšil Košický apoštolský exarchát na samostatnú Košickú eparchiu.

Gréckokatolícka eparchia Košice je v súčasnosti spoločenstvom s asi 80 tisícmi katolíkov byzantského obradu, žijúcich v 95 farnostiach, 7 protopresbyterátoch, 17 mestách, 440 obciach, o ktorých sa stará celkom 175 kňazov a 3 diakoni. Na kňazstvo sa pripravuje 18 seminaristov.

TK KBS informoval Martin Mráz



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024