Svätý Otec na úvod vyzdvihol prácu komisie, ktorá vznikla v roku 2003, a ktorá sa v uplynulom roku venovala najmä sviatostiam, predovšetkým krstu a eucharistii. Ústrednou témou pápežovho príhovoru však bolo „násilie a strašné činy spáchané fundamentalistickým extrémizmom“, ktorým musia kresťania čeliť v mnohých častiach sveta:
„Sme si vedomí toho, že situácie tak tragického utrpenia sa oveľa jednoduchšie zakoreňujú v kontextoch chudoby, nespravodlivosti a sociálneho vylúčenia... Každý deň sú vaše Cirkvi blízko utrpenia, povolané zasievať svornosť a trpezlivo znovu obnoviť nádej, uspokojujúc sa s pokojom, ktorý pochádza od Pána, pokojom, ktorý sme spoločne povinní ponúknuť zranenému a rozorvanému svetu“.
Svätý Otec ďalej prítomných ubezpečil o svojich modlitbách a poukázal na príhovor a príklad „toľkých našich mučeníkov a svätých, ktorí vydali odvážne svedectvo o Kristovi“:
„Oni nám odhaľujú srdce našej viery, ktoré nespočíva vo všeobecnom posolstve pokoja a zmierenia, ale v samotnom Ježišovi, ukrižovanom a zmŕtvychvstalom.... Ako jeho učeníci sme povolaní všade svedčiť, s kresťanskou silou, o jeho pokorenej láske“.
„Centrum kresťanského života je referenčným bodom tiež pre spoločné kráčanie k plnej jednote,“ dodal na záver svojho príhovoru členom Zmiešanej medzinárodnej komisie pre teologický dialóg medzi Katolíckou cirkvou a Pravoslávnymi cirkvami pápež František. Sú to práve mučeníci, ktorí nám „opäť raz ukazujú cestu“:
„Koľkokrát obetovanie života viedlo kresťanov, inak rozdelených v mnohých veciach, k jednote. Mučeníci a svätí zo všetkých cirkevných tradícií sú s Kristom už jedno (porov. Jn 17,22). Ich život ponúknutý ako dar nás volá k spoločenstvu, k svižnejšiemu kráčaniu po ceste k plnej jednote. Tak, ako v prvotnej Cirkvi bola krv mučeníkov semenom nových kresťanov, tak nech je dnes krv toľkých martýrov semenom jednoty medzi veriacimi“.