Pápež v homílii: Večné zatratenie nie je mučiareň, ale odlúčenosť od Boha

TK KBS, RV ej; ml | 26. 11. 2016 10:06



Vatikán 26. novembra (RV) Voľba vzdialiť sa od Pána vedie k večnému zatrateniu. Tak znela jedna z hlavných myšlienok homílie pápeža Františka, ktorý v piatok tradične slúžil omšu v Dome sv. Marty. Svätý Otec upozornil veriacich, aby sa nikdy nepúšťali do debatovania s diablom, ktorý je zvodca a podvodník, ale aby si pestovali pokorné srdce, pripravené na posledné stretnutie s Pánom v deň súdu.

Pápež sa v dnešnej homílii nechal inšpirovať prvým čítaním z knihy Zjavenia apoštola Jána (Zjv 20,1-4.11-21,2), ktoré hovorí o poslednom súde. Prvým, kto bude súdený bude „drak, starý had, ktorým je diabol“. Anjel, ktorý zostúpi z neba ho spútaného hodí do priepasti, aby už „nezvádzal národy: lebo on je zvodca“, zdôraznil Svätý Otec:

„Je to klamár, ba ešte viac, je to otec lži, on plodí klamstvá, je to podvodník. Presviedča ťa, že keď budeš jesť z tohto jablka, budeš ako Boh. Takto sa ti ho snaží predať a ty ho kúpiš a výsledkom je, že ťa oblafne, oklame, a zničí ti život. - ,Otče, čo máme robiť, aby sme sa nenechali oklamať diablom?’. - Ježiš nás učí: nikdy sa nepúšťajte do reči s diablom. S diablom sa nevedie dialóg. Čo urobil Ježiš s diablom? Zaháňal ho preč, opýtal sa ho na meno, ale neviedol s ním rozhovor“.

Dokonca ani na púšti, vysvetlil ďalej pápež František, Ježiš nikdy „nepoužil vlastné slovo, lebo si bol dobre vedomý nebezpečenstva“. „V troch odpovediach, ktoré dal diablovi, sa bránil slovom Božím“, „slovom Biblie“. Nikdy teda netreba viesť rozhovor s týmto „klamárom a podvodníkom, ktorý hľadá, ako by nás zničil, za čo bude hodený do priepasti“, upozornil Svätý Otec. V knihe Zjavenia sa neskôr objavujú duše mučeníkov, ktorých pápež nazval „pokornými“. Sú to tí, ktorí svedčili o Ježišovi Kristovi a neuctievali diabla a jeho nasledovníkov, ktorými sú „peniaze, svetskosť a márnomyseľnosť“. Ako ďalej apoštol Ján pokračuje, Pán bude súdiť „veľkých i malých“ z ich skutkov. Zatratení budú vrhnutí do „ohnivého jazera“, čo sa označuje ako „druhá smrť“. Svätý Otec ďalej vysvetľuje:

„Večné zatratenie to nie je akási mučiarenská sála, opisuje sa ako druhá smrť: je to smrť. Tí, ktorí do Božieho kráľovstva nebudú prijatí sú tí, čo sa nepriblížili k Pánovi. Sú to tí, čo si vždy išli svojou cestou, vzďaľujúc sa od Pána a prechádzajúc popri ňom, sami sa vzďaľujú. A večné zatratenie je toto neustále odlúčenie od Boha“.

Svätý Otec vysvetlil, že toto večné odlúčenie od „Boha, ktorý nás robí šťastnými“, od „Boha, ktorý nás má tak rád“, toto je ten „oheň“, toto je tá „cesta večného zatratenia“.

Avšak posledný obraz knihy Zjavenia je obrazom nádeje a poukazuje na to aj pápež František: ak „otvoríme svoje srdcia“, ako nás o to žiada Ježiš, a ak si nejdeme vlastnou cestou, budeme mať „radosť a spásu“, „nové nebo a novú zem“. Záverečnou výzvou je teda nechať sa Ježišom „pohladiť“ a prijať jeho odpustenie, nie s povýšenectvom, ale v nádeji:

„Nádej, ktorá otvára srdcia pre stretnutie s Ježišom. Toto nás čaká: stretnutie s Ježišom. Je to krásne, je to nádherné! A on nás prosí, aby sme boli pokorní a aby sme vyslovili: ,Pane’. Stačí toto slovo a on sa postará o zvyšok“.



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2020