Akt prijatia Krista za Kráľa a Pána vykonali v Krakove a všetkých svätyniach

TK KBS, ek, tja; ml | 22. 11. 2016 08:58



Poľsko 22. novembra (TK KBS/EKAI) Slávnostný akt prijatia Krista za Kráľa a Pána vykonali Poliaci 19. novembra v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Krakove - Lagiewnikach a o deň neskôr vo všetkých svätyniach v Poľsku. Akt nebude vyhlásením Krista za Kráľa Poľska, ako to uviedli niektoré hnutia, bude uznaním toho, že je Pánom celého sveta a podriadením sa Jeho zákonu. "Vyhlásenie Krista za Kráľa Poľska by bolo politickým vyhlásením a znamenalo by zneváženie Jeho dôstojnosti a ohraničenie Jeho poslania, jeho panovania a vlády,” píše sa vo vyhlásení Konferencie biskupov Poľska (zo dňa 15. septembra 2016).

Niečo z histórie

Myšlienka vyhlásenia prijatia Krista za Kráľ a Pána je rozvinutím aktu zasvätenia sa Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, ktoré pochádza zo zjavení Margity Márie Alacoque z Paray-le-Monial (1647-1690). Svätica bola mystičkou, ktorej Pán Ježiš vo viacerých zjaveniach predstavil svoje Srdce, ktoré miluje ľudí a túži po ich láske. 

Rýchlo sa šíriaci kult Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bol oficiálne uznaný v roku 1765 pápežom Klementom XIII. V roku 1864 beatifikoval Margitu Máriu Alacoque Pius IX. a kanonizoval ju Benedikt XV. v roku 1920. Je nazývaná ako svätica Srdca Ježišovho.

Dňa 11. júna 1899 deň pred začatím Jubilejného roku 1900, pápež Lev XIII. zasvätil celé ľudské pokolenie Najsvätejšiemu Ježišovmu Srdcu. Zasvätenie znamenalo podriadenie sa kráľovskej vláde Krista a uznanie Ho za svojho Pána. Myšlienka zasvätenia sa Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu sa rýchlo rozšírila do Poľska. Po prvýkrát akt odovzdania Poľska Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu vykonal prímas kardinál Edmund Dalbor na Jasnej Hore dňa 27. júla 1920.

Rozvinutím myšlienky zasvätenia sveta Ježišovmu Srdcu bol v roku 1925 Piom XI. vyhlásený Sviatok Ježiša Krista Kráľa. Pápež v encyklike "Quas primas" vysvetlil jeho význam, ktorým bolo uznanie vlády Krista v osobnom živote kresťanov i celej spoločnosti. Pius XI. pozýval: „Instaurare omnia in Christo”, teda k obnove všetkého v Kristovi. V roku 1969 pápež Pavol VI. povýšil sviatok na slávnosť Krista Kráľa.

Zjavenia mystičky z Krakova

Zjavenia Rozálie Celakównej, krakovskej mystičky, ktorá žila v rokoch 1901-19444 a pracovala ako opatrovateľka v Nemocnici sv. Lazára, spadali do obdobia posledných rokov pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Ich obsahom bolo predovšetkým propagovanie kultu Srdca Ježišovho. Vizionárka napísala doslovne: "obstoja len národy, v ktorých bude kraľovať Kristus. Ak chcete zachrániť svet, uznajte Najsvätejšie Srdce Ježišovo vo všetkých krajinách i národoch celého sveta. Len tu je záchrana. Tie krajiny a národy, ktoré ho nepríjmu a nepodriadia sa sladkej vláde Ježišovej lásky, navždy zhynú a už nikdy nepovstanú." Rozália Celakówna svojimi zjaveniami nadväzovala na zjavenia sv. Margity Márie Alacoque.

Zdroj: Ekai.pl / Preložila: Tatiana Janočková



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2022