Pápež František na apoštolskej ceste v Južnej Kórei (2. deň)

TK KBS, RV, tk; ml | 15. 08. 2014 21:00



Južná Kórea 15. augusta (TK KBS/RV) Svätý Otec František pokračoval vo svojej apoštolskej ceste v Južnej Kórei. Prinášame aktualizované spravodajstvo z druhého dňa.

-----------------------------------------------------------------

1. Svätá omša zo slávnosti Nanebovzatia Panny Márie

2. Obed Svätého Otca s mladými a návšteva svätyne sv. Ondreja Kima

3. Stretnutie s účastníkmi VI. ázijského dňa mládeže

4. Neplánovaná návšteva univerzity vedenej jezuitmi

-----------------------------------------------------------------

ad 1. Na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie slávil pápež František svätú omšu na zaplnenom 50-tisícovom štadióne v Tedžone. Miesto bolo v roku 2002 dejiskom futbalových majstrovstiev sveta usporiadaných Južnou Kóreou spoločne s Japonskom. Na modro-bielom pódiu umiestnenom na ploche štadióna sa pri oltári vynímala trojmetrová biela socha Panny Márie s Ježiškom v náručí. Veriaci prišli na slávnosť v sviatočných odevoch, chránení šiltmi proti slnku, viaceré ženy mali cez hlavu prehodený biely závoj splývajúci na plecia. Pápež pricestoval do Tedžonu zo Soulu vysokorýchlostným vlakom. Počas jazdy papamobilom po obvode štadióna pred začiatkom slávenia pozdravil prítomných.

Niečo pred jedenástou hodinou spevácky zbor v krojoch, sprevádzaný sláčikovým orchestrom otvoril slávenie spevom Ave Maria. Svätý Otec prišiel v sprievode kórejských biskupov, v ruke so strieborným pastierskym krížom Jána Pavla II., v bielom, modro vyšívanom ornáte. Hlavnými koncelebrantmi boli biskup Tedžonu Mons. Lazarus You Heung-sik a kardinál Pietro Parolin. Omšové modlitby zazneli v latiskom jazyku, s čítaniami v kórejčine (Zjv 11 a 12; 1 Kor 15). Diakon prečítal stať z Lukášovho evanjelia o návšteve Panny Márie u Alžbety. Svätý Otec sa potom v taliančine prihovoril v homílii, ktorú veriaci sledovali v kórejskom preklade po jednotlivých úsekoch.

Vo svojej homílii sa pápež František sústredil na miesto Panny Márie v dejinách kórejskej Cirkvi a na význam kresťanskej slobody, ktorá vie čeliť materializmu a kultúre smrti, pošliapavajúcej Boží obraz v človeku. Kórejčanov povzbudil k vnímavosti na potreby chudobných, núdznych a slabých. Pannu Máriu napokon predstavil ako Matku nádeje a vyprosoval veriacim Kórey milosť byť znamením nádeje pre všetkých ľudí. Práve nádej ponúkaná evanjeliom je podľa slov Svätého Otca Františka „protiliekom k duchu zúfalstva“, rozrastajúcemu sa ako rakovina v spoločnosti, ktorá je navonok bohatá, no predsa často zakusuje vnútornú trpkosť a prázdnotu. Svätý Otec v tejto súvislosti osobitne prosil za mladých: „Na koľkých našich mladých si toto zúfalstvo vyžiadalo svoju daň! Kiežby mladí, ktorí sú tu s nami v týchto dňoch so svojou radosťou a so svojou dôverou, nikdy neboli obratí o svoju nádej!“

PLNÉ ZNENIE homílie Svätého Otca je ::TU::

Veriaci prežívali slávnosť s veľkou úctou, mnohí z nich so zopnutými rukami. V závere slávenia miestny biskup Mons. Lazarus You Heung-sik poďakoval Svätému Otcovi za jeho návštevu. V krátkom príhovore pripomenul aj návštevu sv. Jána Pavla II. spred 25 rokov. Pred modlitbou Anjel Pána sa Svätý Otec prihovoril v angličtine. Pripomenul obete stroskotaného trajektu Sewol a osobitne sa obrátil k Panne Márii s prosbou za chorých, chudobných a nezamestnaných. Vyše jeden a pol hodiny trvajúcu slávnosť Svätý Otec ukončil apoštolským požehnaním.

Počas následného príhovoru pred mariánskou modlitbou Anjel Pána Svätý Otec zveril Matke Božej obete stroskotania trajektu Sewol a ich príbuzných:

„Drahí bratia a sestry, na konci našej svätej omše sa ešte raz obraciame k Panne Márii, Kráľovnej Neba. Prinášame jej všetky naše radosti, trápenia a naše nádeje. Zvlášť jej zverujeme všetkých tých, ktorí prišli o život pri potopení trajektu Se-Wol, ako aj tých, ktorí sú stále poznačení týmto veľkým národným nešťastím. Nech Pán prijme mŕtvych do svojho pokoja, uteší trúchliacich a naďalej drží tých, ktorí tak veľkodušne prišli na pomoc svojim bratom a sestrám. Nech táto tragická udalosť, ktorá spojila všetkých Kórejčanov vo veľkom zármutku, upevní ich záväzok spoločne pracovať v solidarite pre spoločné dobro. Prosíme tiež Pannu Máriu, aby s láskou pohliadla na všetkých trpiacich medzi nami, najmä na chorých, chudobných a tých, ktorým chýba dôstojné zamestnanie. Nakoniec, v tento deň, keď Kórea slávi svoje oslobodenie, prosíme Pannu Máriu, aby ochraňovala tento vznešený národ a jeho obyvateľov. Zverujeme do jej opatery všetkých mladých ľudí, ktorí sa tu k nám pripojili zo všetkých kútov Ázie. Kiež sú radostnými ohlasovateľmi úsvitu pre svet pokoja v súlade s milostivým Božím plánom!," povedal Svätý Otec.

Na štadióne boli prítomné aj štyri desiatky príbuzných obetí stroskotania trajektu Sewol, pri ktorom 16. apríla pri kórejských brehoch zahynulo 293 osôb a 10 zostalo nezvestných. Svätý Otec osobitne prijal desaťčlennú skupinu tých, ktorí prežili spomínané stroskotanie, každého z nich požehnal a povzbudil. Ako informoval hovorca Svätej stolice P. Federico Lombardi, jeden z rodičov obetí trajektu Sewol, ktorý vykonal 900-kilometrovú púť s krížom v rukách, požiadal pápeža Františka o krst. Svätý Otec mu sviatosť udelí v sobotu 16. augusta ráno na nunciatúre v Soule.

ad 2. Po bohoslužbe sa odobral do miestneho seminára, kde obedoval s osemnástimi účastníkmi Dní ázijskej mládeže. Ako je zvykom pri Svetových dňoch mládeže, vybraní účastníci z mladých majú možnosť zúčastniť sa na spoločnom obede s pápežom. Pri spoločnom stole boli tiež biskup Tedžonu Mons. Lazzaro You Heung-sik a jezuitský kňaz, ktorý sprevádza v týchto dňoch Svätého Otca ako tlmočník. Podľa pátra Lombardiho atmosféra bola radostná, oživovaná humornými poznámkami. Rozhovory sa týkali života jednotlivých miestnych cirkví, o ktorom rozprávali mladí. Väčšina z nich pozvala Svätého Otca na návštevu svojej krajiny. Nakoniec si spoločne zaspievali hymnu Svetových dní mládeže, vymenili si drobné darčeky a autogramy a spomienky na stretnutie zvečnili spoločnými fotografiami „selfie“.

Popoludňajší program Svätého Otca sa začal krátko po sedemnástej hodine miestneho času príchodom do Sanktuária Solmoe v diecéze Tedžon. Ide o rodné miesto mučeníka sv. Andreja Kima Taegona, prvého kórejského kňaza. Sv. Andrej Kim, ktorý bol pokrstený ako 16-ročný, sa stal kňazom v Macau na juhu Číny. Keď sa ako misionár vrátil do Kórey, bol v roku 1846 zadržaný a obesený. Zomrel vo veku 25 rokov, len 13 mesiacov po kňazskej vysviacke. V roku 1996 pri príležitosti 150. výročia jeho mučeníctva bol jeho rodný dom zrekonštruovaný a premenený na pútnické miesto. Svätý Otec sa po príchode k rodnému domu mučeníka v priebehu niekoľkých minút stíšil v modlitbe, zapísal sa do pamätnej knihy a zdravil všadeprítomných jasajúcich pútnikov.

ad 3. Následne sa presunul do klimatizovaného megastanu s kapacitou 6-tisíc miest, postaveného pri sanktuáriu pri príležitosti 6. dní ázijskej mládeže. Tam ho už čakali mladí zo všetkých kútov Ázie. Ich program sa začal hudobným pásmom ešte pred príchodom Svätého Otca. Pápež František sa za zvuku piesne zloženej na jeho počesť presunul stredom megastanu a zdravil jasajúcich mladých pokrikujúcich slogany dokonca aj v taliančine. Na pódium, znázorňujúce krásy kórejskej prírody, Svätý Otec vystúpil za sprievodu biskupa miestnej diecézy Tedžon Mons. Lazara You Heung-sika, ktorý na úvod pripomenul špecifickosť kórejskej Cirkvi, ktorá prijala vieru bez účasti misionárskych kňazov a má veľký počet mučeníkov. Po hudobno-tanečnom programe mládeže z Indonézie v tradičných kostýmoch zazneli tri svedectvá mladých z Kambodže, Hongkongu a Kórey, v ktorých mladí vyjadrili svoje radosti, obavy a nádeje a Svätému Otcovi položili niekoľko otázok.

Mladé dievča Mai z Kambodže vo svojom svedectve rozprávalo o mnohých materiálnych a duchovných daroch, ktorých sa jej dostalo vďaka svojej farnosti a misijným sestrám, ktoré pôsobia v jej meste. Vďaka ich podpore mohla chodiť do školy, vďaka nim spoznala Sväté písmo a s nimi navštevovala núdznych ľudí zo vzdialených dedín. Ako 12-ročná spolu s otcom začala prichádzať na sväté omše. Už odmala pociťovala pomoc Pána Boha aj v ťažkých situáciách: „Najmä, keď som sa kvôli ekonomickým ťažkostiam musela zriecť univerzity, Boh mi pomohol prostredníctvom dobrodincov, ktorí mi pomohli prihlásiť sa na univerzitu tu v Kórei.“

Mai sa potom na Svätého Otca obrátila aj so svojou veľkou obavou, ktorou je voľba životného povolania. Už odmalička chcela nasledovať Pána, ak by ju povolal do zasväteného života, no v Kórei sa naučila mnoho nových vecí. Hovorí: „Prichádza mi na myseľ, že čím viac študujem, tým väčšiemu množstvu ľudí budem môcť pomôcť. Myslím, že budem môcť pomôcť mojim rodičom a ľuďom z mojej dediny, ktorí žijú v chudobe. Mám teda nasledovať cestu povolania zrieknutím sa tohto všetkého, čo mi Boh dal, aby som mu odpovedala? Alebo mám pokračovať v štúdiu, aby som pomohla mnohým ľuďom? Toto je moja najväčšia starosť. Cítim to ako pokušenie - nevybrať si cestu povolania.“

Mai sa vo svojom svedectve Svätému Otcovi zdôverila aj s tým, že vo svojej krajine, ktorá nie je katolícka, sa veriacim častokrát dostáva výsmechu, pričom katolicizmus považujú za európske náboženstvo, ktoré konkuruje tomu tradičnému kambodžskému. Nakoniec spomenula mnohých kambodžských mučeníkov: „Na začiatku roku 1970 v našom národe zahynulo mnoho osôb kvôli vyhladzovacím táborom (killing fields) Pol Potovho režimu. V tom čase mnoho kňazov a rehoľných sestier, ktorí boli v Kambodži, ale aj ostatných veriacich prišlo o život. Aj prvý biskup Kambodže Mons. Joseph Chhmar Sala v tom čase prišiel o život.“ Mai teda Svätému Otcovi položila otázku, či by mohol prísť aj do Kambodže a zaradiť medzi svätých aj kambodžských mučeníkov.

Ďalšie zo svedectiev patrilo Giovannimu z Hongkongu, ktorý pracuje v oblasti žurnalistiky. Hovoril o ťažkosti života v jeho rodnom veľkomeste medzinárodného charakteru, kde mladí čelia mnohým kultúram a mentalitám, pričom častokrát strácajú morálne princípy. Trápi ho situácia veriacich v kontinentálnej Číne: „Medzi kontinentálnou Čínou a Hongkongom je veľmi silné puto. Naše Cirkvi sú ako bratia. To, čo nám spôsobuje bolesť je, že čím viac sa rozvíjajú cirkvi v kontinentálnej Číne, tým viac sa zvyšuje kontrola a utláčanie. Ale aj v tejto ťažkej situácii naši bratia a sestry kontinentálnej Číny zachovávajú svoju vieru. Preto veríme, že Cirkev v kontinentálnej Číne má pevnú vieru a všetci dúfame v Boží prísľub.“ Okrem toho Giovanni hovoril o ťažkosti ľudí, ktorých život je poznačený škvrnou, ale oni už konali pokánie, nájsť prijatie v spoločenstve veriacich.

Tretím svedectvom bola skúsenosť Maríny z Južnej Kórey, ktorá hovorila o kórejskej spoločnosti silne ovplyvnenej kapitalizmom, kde mladí zakúšajú zmätok v oblasti hodnôt. Hovorí: „Za dôležitejšie sa považujú peniaze a kvôli ich získaniu sa ľahko porušujú tie najzákladnejšie morálne princípy. Kvôli tomu prichádzame o členov rodín a o vzácnych priateľov. Osoby, ktoré by mali mať vzájomný vzťah priateľstva, sa stávajú rivalmi, aby sa stali váženým subjektom spoločnosti. ... Ako výsledok, mnohí mladí prežívajú frustráciu a blúdia životom ako porazení kvôli nízkemu sebavedomiu a táto situácia spôsobuje rast sociálnych problémov, ako sú zločiny a samovraždy.“ Svätému Otcovi a prítomným mladým povedala aj o svojej reakcii na túto situáciu, o svojom malom podniku. Vytvorila priestor, kde sa ľudia môžu stretnúť, porozprávať a venovať sa umeleckej činnosti.

Svedectvo Maríny sa tu však nekončí. Na Svätého Otca sa obrátila s bolestnou zmienkou o rozdelení Kórey, ktorá trvá už 60 rokov a o nenávisti, ktorá sa medzi týmito dvoma krajinami prechováva: „Po roku 1950 je Kórea rozdeleným národom, jediným na svete. Žijeme vo vzájomnej nenávisti. Odmalička som počúvala hovoriť o Severnej Kórei len negatívne veci. Ale ak sme posledných 60 rokov prežili vo vzájomnej nenávisti, myslím, že vina nebude len na jednej strane. Chcem sa spýtať, ako máme hľadieť na Severnú Kóreu a ako máme hľadieť na to, čo môžeme urobiť pre Severnú Kóreu my mladí kórejskí katolíci?“

Svedectvá na pódiu vystriedalo kórejské muzikálové spracovanie evanjeliového príbehu o Márnotratnom synovi.

Po tomto predstavení sa už mladým prihovoril Svätý Otec. Vo svojom príhovore v angličtine sa zameral na tému 6. dní ázijskej mládeže: „Sláva mučeníkov žiari nad tebou“: „Ako dal Pán zažiariť svojej sláve v hrdinskom svedectve týchto mučeníkov, tak isto si želá, aby jeho sláva zažiarila vo vašom živote, a prostredníctvom vás chce prežiariť život tohto rozľahlého kontinentu. Dnes Kristus klope na dvere vášho srdca i môjho srdca. Volá vás i mňa aby sme vstali, aby sme boli celkom pozorní a bdelí a videli veci, ktoré sú v živote skutočne dôležité. A ešte viac, on od vás i mňa žiada, aby sme vykročili na cesty a ulice tohto sveta a klopali na dvere srdca tých druhých, pozývajúc ich, aby ho prijali do svojho života.“

Svätý Otec pripomenul mladým dôležitú úlohu Cirkvi: „Cirkev je zárodkom jednoty pre celú ľudskú rodinu. V Kristovi sú všetky národy a každý ľud povolaní do jednoty, ktorá neničí rôznorodosť, ale ju uznáva, harmonizuje a obohacuje.“

Pápež František ďalej spomenul problémy a pokušenia, s ktorými sa mladí často potýkajú. Nevyhol sa pri tom ani téme samovrážd, ktoré sú tak početné u mladých v Kórei ako aj iných ázijských krajinách: „Pozorujeme prejavy idolatrie bohatstva, moci a pôžitkov, ktoré si v životoch ľudí vyberajú vysokú daň. Blízko nás, mnohí naši priatelia a súčasníci, hoci sú obklopení nesmiernym materiálnym bohatstvom, trpia duchovnou chudobou, osamelosťou a tichým zúfalstvom. Zdá sa takmer, akoby sa Boh stiahol zo scény. Je to akoby sa po celom svete rozpínala akási duchovná púšť. Zasahuje i mladých, oberá ich o nádej, a v mnohých prípadoch dokonca i o samotný život.“

„A jednako, toto je svet, v ktorom ste povolaní ísť svedčiť o evanjeliu nádeje, o evanjeliu Ježiša Krista a o prísľube jeho Kráľovstva. ... Evanjelium nás učí, že Ježišov Duch môže priniesť nový život do srdca každého človeka a môže premeniť každú situáciu, aj takú, v ktorej sa zdá, že už niet nádeje. Ježiš môže premeniť každú situáciu! Toto je posolstvo, o ktoré ste povolaní podeliť sa s vašimi rovesníkmi v škole, na pracoviskách, vo vašich rodinách, na univerzitách a vo vašich spoločenstvách. A keďže Ježiš vstal z mŕtvych, vieme, že on má «slová večného života» (Jn 6,68) a jeho Slovo má moc dotknúť sa každého srdca, premôcť zlo dobrom, zmeniť a vykúpiť svet.“

Pápež František mladých vyzval týmito slovami: „Drahí mladí priatelia, v týchto našich časoch Pán počíta s vami! ... Ste pripravení povedať mu «áno»? Ste pripravení?“

Následne sa Svätý Otec rozhodol nepokračovať v pripravenom príhovore, ktorý mal vytlačený na papieri, ale spontánne odpovedal na otázky a podnety z troch svedectiev, ktoré si vypočul počas programu. Ani jazyková bariéra ho nezastavila od spontánneho zdieľania trápení mladých. Ďalej už hovoril v taliančine, za pomoci prekladateľa. Odpovedal na otázku o voľbe životného povolania, prisľúbil, že sa bude informovať o kauze mučeníkov z Kambodže a odpovedal aj na bolestnú otázku o rozdelení Severnej a Južnej Kórey.

PLNÉ ZNENIE príhovoru Svätého Otca je ::TU::

Na záver, po spievanej modlitbe Otče náš v kórejčine, Svätý Otec udelil mladým svoje apoštolské požehnanie.

ad 4. Pri návrate zo Solmoe do Soulu pápež František mimo programu navštívil Univerzitu Sogang, vedenú Spoločnosťou Ježišovou. Stretol sa tu s rehoľnou komunitou, ktorá mu v radostnom prekvapení pripravila búrlivé prijatie. Osobne sa pozdravil s každým z jej členov a po krátkom úvodnom príhovore miestneho predstaveného predniesol improvizovaný príhovor, v ktorom rozjímal o jednom zo základných pojmov jezuitskej spirituality - o duchovnej úteche.

-----------------------------------------------------------------

Zdroj: RV SK / RV CZ



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2021