V obci Koš spomienka na nespravodlivo zaradených do tábora prác

TK KBS, psa, ml; pz | 13. 06. 2014 11:53



Bratislava 13. júna (TK KBS) Konfederácia politických väzňov Slovenska a Gréckokatolícka cirkev, Farnosť sv. Sedmopočetníkov Prievidza pozývajú na spomienkové podujatie, venované nespravodlivo zaradeným komunistickým režimom do Tábora nútenej práce Nováky v sobotu 21. júna 2014. Program sa začne o 10.00 gréckokatolíckou svätou liturgiou vo Farskom kostole Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, Kráľa vesmíru v obci Koš, v blízkosti ktorej sa nachádzal TNP Nováky. Hlavným slúžiteľom svätej liturgie bude protopresbyter o. Igor Cingeľ. Po svätej liturgii na Obecnom úrade v Koši odznejú svedectvá bývalých politických väzňov, príslušníkov PTP a zaradených do TNP Nováky a nasledovať bude návšteva miesta, kde sa TNP nachádzal. Bývalí politickí väzni a ich príbuzní napokon popoludní navštívia Baňu Cigeľ (Hornonitriansky banský skanzen) ako spomienku na nútené práce v bani.

Tábor v Novákoch vznikol ešte v roku 1941 a pôvodne v ňom boli internovaní Židia. Po roku 1945 v ňom boli najmä Nemci a po nástupe komunistického režimu politicky nespoľahliví občania – predovšetkým kňazi, roľníci v rámci násilnej kolektivizácie a pred 65 rokmi v roku 1949 veriaci, ktorí bránili svojich kňazov pred zatknutím počas veľkých vzbúr po celom Slovensku. Do TNP sa dostali bez rozsudku, iba na základe výmeru Krajského národného výboru. Po zániku TNP Nováky v roku 1951 v ňom boli väznení väzni z Leopoldova (vrátane politických väzňov a kňazov) a napokon príslušníci Pomocných technických práporov – vojenských táborov nútených prác. Príslušníci všetkých troch skupín vykonávali práce v rámci tábora i mimo neho, predovšetkým práce v baniach a v stavebníctve. Zo známych rímskokatolíckych kňazov boli v TNP Nováky napríklad Karol Körper, Anton Botek (Trnavská apoštolská administratúra), Juraj Čalfa, Štefan Varga, Jozef Gič (Košická diecéza), Štefan Klubert, Viktor Trstenský (Spišská diecéza) a páter Augustín Krajčík CSsR. V roku 1949 boli do TNP Nováky privezení baziliáni po zrušení ich kláštora v Prešove. Boli medzi nimi aj o. Ján Marián Potaš, o. Jozef Ernest Homičko a ďalší bratia a novici. Početnou skupinou v TNP Nováky v roku 1950 boli gréckokatolícki kňazi, ktorí odmietli podpísať prestup na pravoslávie. Boli to: Miron Podhájecký, Ján Fircák, Miron Petrašovič, Metod Székely, Michal Šutaj, Mikuláš Čisárik, Edmund Gulovič, Mikuláš Kašpar, Andrej Grešš, Vladimír Hromjak, Mikuláš Kapišinský, Ján Nemčík, Alexander Schudich, Mikuláš Gladyš, Michal Ihnát, Jozef Petrašovič, František Haluška, Ján Mihalovič, Štefan Zima, Ján Hricov, Aurel Mihalič, Mikuláš Aurel Keresztényi, Ján Jurko, Vasiľ Prokipčák, Mikuláš Sigeti a Sergej Kovč. Otec Alexander Schudich slúžil každé ráno o štvrtej hodine v kotolni svätú liturgiu vďaka zamestnancovi kotolne – evanjelikovi, ktorý mu to dovolili. Namiesto oltára mal len debničku od malty, obrátenú hore dnom. Matériu na svätú liturgiu mu posielal správca rímskokatolíckej farnosti z Novák po civilnom zamestnancovi. Podľa štatistiky z júla 1950 sa v TNP Nováky nachádzalo až 60 kňazov.

Jeden z väznených kňazov, Jozef Gič vo svojich spomienkach uvádza: „Keď som potom už v trestaneckých šatách bol na dvore, ešte ma nezadelili do práce, prišiel ku mne Jozef Maretta z Dolného Kubína a povedal mi: „S nikým sa nerozprávajte, nikomu nedôverujte, ale príďte do pekárne, tam dostanete potrebné úpravy.“ On ako pekár – väzeň viedol pekáreň. A naozaj asi o pol hodiny bol som v pekárni a už som aj spovedal a poradili mi, aby som sa hlásil do bane č. 2, tam treba kňaza. A kňaz v bani pracujúci má výhodu, že po zmene, najmä nočnej, si zavesí na dvere tabuľku: „Nevyrušujte, baníci spia.“ A vtedy sa môžu slúžiť aj sväté omše. To bola práca praktických katolíkov, čo dnes už môžeme prezradiť bez škodlivých následkov. To je potešujúci pohľad a dôkaz, že Pán Boh sa postará o svoju Cirkev, aby všade mala dôverníkov. Využívali sme všetky dostupné výhody, aj keď s veľkou opatrnosťou. Ale hneď som zažil aj bezprávie a pekelnú zlobu komunistických otrokárov, konfrontáciu pravdy s násilím.“

TK KBS informoval Peter Sandtner



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2022