Generálna audiencia Benedikta XVI.: Apoštolská cesta do Afriky

TK KBS, RV sg, mk; dj | 01. 04. 2009 18:14



Vatikán (1. apríla, RV) – “S láskou pozdravujem slovenských pútnikov, osobitne z farnosti Bratislava – Lamač” – takto po slovensky dnes Svätý Otec pozdravil slovenských pútnikov na Námestí sv. Petra vo Vatikáne počas generálnej audiencie.

V katechéze sa potom ešte raz vrátil k jeho nedávnej návšteve afrického kontinentu. Pozastavil sa pritom pri niektorých významných momentoch, ktoré zažil v Kamerune aj v Angole, keď sa stretol s viacerými katolíckymi skupinami, či s predstaviteľmi moslimskej komunity. Ako dodal "bol som ohromený hlbokým náboženským duchom tohto národa a tiež želaním jeho obyvateľov spoločne žiť a pracovať v pokoji.“

“Na stretnutiach, ktoré som mal počas dvoch dní s biskupmi Kamerunu a Angoly a Sv. Tomáša som chcel – predovšetkým v tomto roku sv. Pavla – pripomenúť naliehavosť evanjelizácie, ktorá sa týka na prvom mieste biskupov, zdôrazniac rozmer kolegiality založený na sviatostnom spoločenstve. Pripomenul som im, aby boli vždy príkladom pre svojich kňazov a všetkých veriacich, aby pozorne sledovali prípravu seminaristov, ktorí sú vďaka Bohu početní, a katechétov, ktorí sa stávajú stále viac nevyhnutnými pre život Cirkvi v Afrike. Povzbudil som biskupov, aby podporovali pastoráciu manželstva a rodiny, liturgie a kultúry, aby tak urobili laikov schopnými odolávať útokom siekt a ezoterických skupín. Chcel som ich s láskou povzbudiť, aby konali charitatívne diela a obraňovali práva chudobných. Spomínam si na slávnostné vešpery v Yaoundé v kostole Panny Márie Kráľovnej Apoštolov, ktorá je patrónkou Kamerunu – v kostole veľkom a modernom, ktorý vznikol na mieste, kde pracovali prví evanjelizátori Kamerunu, misionári sv. Ducha. Počas vigílie sviatku sv. Jozefa, do ktorého horlivej starostlivosti Boh zveril svoje najdrahšie poklady, Máriu a Ježiša, vzdávali sme chválu jedinému Otcovi, ktorý je na nebesiach, spolu s predstaviteľmi ostatných cirkví a cirkevných spoločenstiev. Kontemplujúc duchovnú postavu sv. Jozefa, ktorý zasvätil svoj život Kristovi a Panne Márii, vyzval som kňazov, zasvätené osoby a členov cirkevných hnutí, aby zostali vždy verní svojmu povolaniu, žijúc v prítomnosti Božej a v radostnej poslušnosti jeho Slovu.

Na apoštolskej nunciatúre v Yaoundé som mal možnosť stretnúť sa aj s predstaviteľmi moslimskej komunity v Kamerune, zdôrazniac dôležitosť medzináboženského dialógu a spolupráce medzi kresťanmi a moslimami v snahe otvoriť svet pre Boha. Bolo to naozaj srdečné stretnutie.”

Za jednu z najvýznamnejších chvíľ označil Svätý Otec práve tú, keď odovzdal africkým biskupom pracovný dokument Instrumentum laboris na II. zasadnutie synody pre Afriku. Bolo to práve 19. marca počas Eucharistickej slávnosti na počesť sv. Jozefa.

“Udialo sa to v zbore Božieho ľudu, „s radostným plesaním a s piesňou ďakovnou uprostred zástupov sláviacich sviatky“ – ako hovorí Žalm (42,5), ktorý sa tak stal našou konkrétnou skúsenosťou. Synodálne zhromaždenie bude v Ríme, ale v istom zmysle sa už začalo v srdci afrického kontinentu, v srdci kresťanskej rodiny, ktorá tam žije, trpí a dúfa. Preto pokladám za šťastlivé, že publikácia prípravného dokumentu pre synodu pripadla práve na sviatok sv. Jozefa, vzor viery a nádeje, akým bol aj prvý patriarcha Abrahám. Viera v Boha, ktorý je nablízku, ktorý nám v Ježišovi ukázal svoju láskyplnú tvár, je zárukou dôveryhodnej nádeje pre Afriku a pre celý svet, zárukou budúcnosti zmierenia, spravodlivosti a mieru.

Po liturgickom zhromaždení a slávnostnej prezentácii pracovného dokumentu som sa mohol na apoštolskej nunciatúre v Yaoundé pozhovárať s členmi Zvláštnej Rady synody biskupov pre Afriku a zažiť s nimi okamihy intenzívneho spoločenstva: spolu sme sa zamýšľali nad históriou Afriky v teologickej a pastoračnej perspektíve. Bolo to skoro ako prvé zasadanie synody: bratská debata medzi rozličnými episkopátmi a pápežom o perspektívach Synody o zmierení a pokoji v Afrike. Kresťanstvo skutočne – a to bolo možné vidieť – zapustilo od počiatku hlboké korene v africkej zemi, ako to dokazujú početní mučeníci a svätci, pastieri, učitelia a katechéti, ktorí rozkvitli najskôr na severe a potom, v nasledujúcich epochách, na celom zvyšku kontinentu: spomeňme si na Cypriána, Augustína a jeho matku Moniku, na Atanáza; potom na ugandských mučeníkov, Giuseppinu Bakhitu a mnohých ďalších. V súčasnej dobe, kedy sa Afrika snaží konsolidovať svoju politickú nezávislosť a vytvoriť národné identity v globalizovanom kontexte, Cirkev sprevádza Afričanov pripomínajúc im odkaz Druhého Vatikánskeho koncilu aplikovaný prostredníctvom prvého a teraz aj druhého zvláštneho synodálneho zhromaždenia. Uprostred žiaľ početných a dramatických konfliktov, ktoré ešte postihujú rozličné oblasti kontinentu, Cirkev vie, že musí byť znakom a nástrojom jednoty a zmierenia, aby celá Afrika mohla spolu vytvárať budúcnosť založenú na spravodlivosti, solidarite a mieri, uskutočňujúc náuku evanjelia.”

Ako pokračoval Svätý Otec, patrónom hlavného mesta Angoly – Luandy je sv. Pavol. Práve preto si – ako dodal – na slávnosť Eucharistie s kňazmi, seminaristami, rehoľníkmi a katechétmi zvolil 21. marec a ako miesto práve kostol zasvätený tomuto apoštolovi. „Vrátiť sa k Bohu, obrátiť sa ku Kristovi znamená kráčať vpred, smerom k plnosti života“ – povedal Benedikt XVI. a v katechéze pokračoval:

„Na vyjadrenie blízkosti, ktorú Cirkev prejavuje snahám o obnovenie Angoly a mnohých afrických regiónov, rozhodol som sa v Luande venovať dve zvláštne stretnutia – jedno mladým a druhé ženám. S mladými na miestnom štadióne to bola slávnosť radosti a nádeje, zatienená bohužiaľ smrťou dvoch dievčat, ktoré prišli o život v tlačenici pri vstupe. Afrika je kontinentom veľmi mladým, avšak mnohí jej synovia, deti aj dospievajúci, už utrpeli ťažké zranenia, ktoré jedine Ježiš Kristus, Ukrižovaný a Vzkriesený, môže uzdraviť – tak že do nich vleje, spolu so svojím Duchom, silu milovať a snažiť sa o spravodlivosť a pokoj. Ženám som potom prejavil úctu za službu, ktorú mnohé z nich ponúkajú viere, ľudskej dôstojnosti, životu a rodine. Zdôraznil som ich plné právo na vstup do politického života, avšak bez toho, aby tým utrpela ich úloha v rodine – základná misia, ktorú treba rozvíjať a zodpovedne zdieľať so všetkými ostatnými súčasťami spoločnosti – a predovšetkým s manželmi a otcami. To je teda odkaz, ktorý som zanechal novým generáciám a svetu žien, rozšíriac ho potom pre všetkých na veľkom eucharistickom zhromaždení v nedeľu 22. marca, ktoré som celebroval spolu s biskupmi z krajín južnej Afriky, za účasti milióna veriacich. Povedal som im: ak africké národy, bohaté na náboženské a kultúrne dedičstvo, tak ako staroveký Izrael založia svoju nádej na Božom Slove, môžu skutočne vytvoriť budúcnosť zmierenia a stabilného pokoja pre všetkých.“

Potom nasledovali pozdravy vo viacerých jazykoch a aj pozdrav venovaný slovenským pútnikom.

“S láskou pozdravujem slovenských pútnikov, osobitne z farnosti Bratislava – Lamač. Bratia a sestry, Pôstna doba nás pobáda, aby sme uznali v Ježišovi Kristovi našu najväčšiu nádej. Pozývam vás, aby ste boli vo svete vernými svedkami jeho Radostnej zvesti o vykúpení. Zo srdca žehnám vás i vaše rodiny. Pochválený buď Ježiš Kristus!”

Na záver udelil Svätý Otec všetkým apoštolské požehnanie.



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2021