Po zapečatení dokumentov voskom a pečaťou Arcibiskupského úradu v Bratislave sa dokumenty obsahujúce svedectvá, historické správy či lekárske posudky v najbližších dňoch dopravia do Vatikánu - do rúk Kongregácie pre kauzy svätých. O ich sprievod sa postará P. Emil Hoffmann, CM, sekretár Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, ktorý zložil prísahu do rúk bratislavského arcibiskupa metropolitu Mons. Stanislava Zvolenského.
Na verejnom zasadnutí sa zúčastnilo okrem členov tribunálu aj množstvo kňazov - bratov a sestier vincentínskej rodiny. Prítomní boli napríklad biskupský delegát Milan Čaniga, promótor spravodlivosti Peter Slepčan, predseda historickej komisie Róbert Letz, členovia historickej komisie (Pavol Jakubčin, Marián Babirát, Katarína Sedláková), prekladatelia v kauze Enzo Passerini a Rosangela Libertini, vicepostulátorka procesu a popularizátorka života Jána Havlíka Helena Sláviková.
Na slávnosti nechýbal provinciál Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti sv. Vincenta P. Jaroslav Jaššo, CM, notárka procesu Mária Zimanová, lekárka Katarína Sedláková, zástupcovia z obce Dubovce - starostka Dana Dorotea Mikulová a vicestarostka Katarína Ondrušová, starosta mestskej časti Ružinov Dušan Pekár a ďalší hostia. Prítomná bola aj rodná sestra Jána Havlíka Mária Tokošová.
"Ján Havlík patril medzi tých, ktorí keď narazili na odpor proti Bohu, zostali pevní," povedal v príhovore bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský. "Keď na neho niekto zaútočil kvôli Ježišovi Kristovi, zostal pevný," zdôraznil arcibiskup a dodal: "Jeho život bol zásadným spôsobom skrátený ohrozovaním zdravia počas obdobia, keď bol vo väzení. Zostal však verný Bohu a Cirkvi až do posledného dychu svojho života."
Dokumenty procesu obsahujú vyše 2 500 strán, sú vyhotovené v slovenčine a taliančine. Pre ich overenie bolo potrebných celkovo 5 500 pečiatok a viac ako 3000 podpisov notárky. Viac informácií o Jánovi Havlíkovi bude možné získať na novom facebookom profile, ktorý je možné nájsť na tomto mieste.
----------------
Životopis Jána Havlíka (narodil sa 12. februára 1928; zomrel 27. decembra 1965)
Seminarista Misijnej spoločnosti sv. Vincenta. Obetavý muž, ktorý skutkami svedčil o trvalo platných hodnotách. Svedok viery, ktorý slúžil pravde i za cenu ssvojho života. Strávil niekoľko rokov vo väzení a na nútených prácach v uránových baniach. Po jedenástich rokoch utrpenia bol smrteľne chorý pacient prepustený na slobodu. Zomrel vo veku 37 rokov na následky neľudského zaobchádzania.
Ján Havlík sa narodil ako najstarší zo štyroch detí. Rodina bola veľmi chudobná. Jeho rodičia boli veriaci ľudia, ovplyvnila ho aj jeho teta Angela, ktorá bola vincentkou. Janko chodil osem kilometrov pešo do školy v Holíči.
V roku 1943 sa v Banskej Bystrici stal žiakom apoštolskej školy Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Pri povstaní v auguste 1944 boli žiaci najprv premiestnení do Trnavy, potom odišli domov. Po skončení vojny sa Janko do Banskej Bystrice vrátil, aby štúdium dokončil. V máji 1949 zložil maturitu.
O rok neskôr, v máji 1950, bol Havlík spolu s ostatnými novicmi násilne odvezený z apoštolskej školy do "preškoľovacieho ústavu" v obci Kostolná. Nasledovali nútené práce pri stavbe Priehrady mládeže v Nosiciach, kde musel zostať do augusta 1950. Našiel si potom podnájom v Nitre a pri zamestnaní pokračoval v štúdiu teológie.
Dňa 29. októbra 1951 vtrhli do podnájmu ozbrojené sily ŠtB, Havlík a jeho spolubývajúci boli zatknutí. Vo vyšetrovacej väzbe, kde bol podrobený mučeniu, zostal 15 mesiacov. Vo februári 1953 bol v Nitre v rámci procesu Štefan Krištín a spol. odsúdený za vlastizradu na 10 rokov väzenia. Bol prevezený do pracovného tábora Rovnosť u Jáchymova, kde pracoval v uránových baniach.
Na konci leta 1958 bol obžalovaný druhýkrát kvôli misijnej službe spoluväzňom. Čakala ho vyšetrovacia väzba v Ruzyni. Pri súdnom procese mu bol trest navýšený o ďalší rok. Jeho zdravotný stav bol však už v roku 1960 natoľko zlý, že musel byť prevezený do väzenskej nemocnice vo Valdiciach. Po niekoľkých mesiacoch bol premiestnený do väzenskej nemocnice v Ilave. V októbri 1962 bol síce prepustený na slobodu, ale s podlomeným zdravím, na ktorom sa vážne podpísalo fyzické trápenie i psychické stresy.
Zomrel na Vianoce v roku 1965 vo veku 37 rokov.
K správe bolo vydané FOTO.