Bachove Jánove pašie mali premiéru pred tristo rokmi, prvýkrát v Lipsku

TK KBS, kap, ml; pz | 27. 03. 2024 08:30



Foto: TV Lux

Lipsko 27. marca (KAP/KNA) Počúvanie Jánových pašií Johanna Sebastiana Bacha je ako jazda na hudobnej horskej dráhe. V priebehu približne dva a pol hodiny dielo prekonáva oblúk od Ježišovho zatknutia až po jeho pochovanie. Ich verzia však nie je rovnaká, ako ju prví poslucháči počuli na Veľký piatok 1724, teda 7. apríla.



Dielo vzniklo v prvom období Bachovho pôsobenia v Lipsku. Od mája 1723 skladateľ vytvoril na každú nedeľu novú kantátu a potom na Veľký piatok 1724 Svätojánske pašie. „Na tú dobu to bolo veľmi, veľmi moderné,“ vysvetľuje Markus Kaufmann. V súčasnosti pôsobí ako kantor v lipskom Nikolaikirche, kde pašije zazneli po prvýkrát. „Zobrazenie Ježišových pašií so skutočnými divadelnými úlohami – to dovtedy neexistovalo.“



Počas Bachovho života existovalo niekoľko verzií pašií. Kým prvá sa začínala veľmi pochmúrnym úvodným chórom, revízia z roku 1725 bola o niečo konvenčnejšia. „Bach nechcel dva roky po sebe hrať to isté,“ hovorí Kaufmann. To v tom čase nebolo zvykom. Muzikológovia sa však nezhodujú v tom, koľko verzií existuje.



Publikum prvej hodiny pravdepodobne nebolo práve nadšené z toho, čo mu v Nikolaikirche predviedli. „Vieme, že predstavenie z roku 1724 bolo veľmi populárne,“ hovorí hudobník. Publikum bolo toho názoru, že takéto dielo patrí skôr do opery ako do kostola. „Spočiatku boli z neho ohromení.“



Dielo je rozdelené do piatich dejstiev, ktoré sledujú priebeh pašiového príbehu z Jánovho evanjelia, doplnený o chorály a voľne komponované texty. V centre štruktúry je aj hudobná výpoveď, ktorá kantora Nikolaja fascinuje: „Skutočne si vážim, že má takú vnútornú štruktúru, že v strede je táto ústredná časť, ktorá má na Veľký piatok aj veľkú teologickú relevanciu.“



Priblíženie umučenia ľuďom



Pre Kaufmanna je jasné, že Svätojánske muky formovala ich doba. „Bach má veľkú úlohu pri priblížení udalostí pašií ľuďom. Nie v jazyku, ktorému nerozumejú, ale v úlohách, v ktorých postavy vystupujú.“ Ľudia tak mohli všetkými zmyslami zažiť, o čom umučenie je. V súlade s tým je hudba komponovaná veľmi emotívne a jazyk je bohatý na obrazy. Nemôžete podceňovať, čo to v ľuďoch vyvolalo,“ hovorí Kaufmann. „Bolo to skutočne revolučné.“



Pri príležitosti 300. výročia bude dielo samozrejme uvedené aj na pôvodnom mieste – aj keď nie Bachovým zborom  v Kostole svätého Mikuláša, ale Thomanerchorom. Tento zbor uviedol pôvodnú verziu aj v roku 1724. Pašie zaznejú na Zelený štvrtok v Kostole svätého Tomáša a na Veľký piatok v Kostole svätého Mikuláša, v oboch prípadoch o 19:00 Zbor svätého Tomáša bude sprevádzať orchester Gewandhaus.



Pre riaditeľa Zboru svätého Tomáša Andreasa Reizeho je toto dielo niečím výnimočné. „Všetko, čo tu Bach vytvoril, je prelomové a bezkonkurenčné,“ vysvetľuje. Dokonca aj pre žáner hudobných pašií.



Návštevníci tohto koncertu majú skôr možnosť vypočuť si verziu z roku 1724. Pokúsil sa ju zrekonštruovať v spolupráci s Lipským Bachovým archívom, hovorí Reize. Časť z nej však nie je známa, keďže nie všetky časti sa zachovali v úplnosti. Predvádzaná verzia by sa mala čo najviac priblížiť originálu. Na druhej strane verzia, ktorá sa dnes zvyčajne spieva, kombinuje niekoľko verzií.



„Bach je úplne nadčasový,“ hovorí. „Hudba je taká dobrá, kombinácia hudby a textu je taká skvelá.“ Nikolaj Kantor Kaufmann je tiež optimistický: „Myslím si, že je to dielo, ktoré zostane vždy moderné.“




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024