Pápež František: Tomáš Akvinský je svätec a učiteľ, nezužujme ho účelovo

TK KBS, RV, mh, jb; rp | 22. 09. 2022 17:45



Pápež František s účastníkmi 11. medzinárodného tomistického kongresu, ktorých prijal vo štvrtok 22. septembra na audiencii vo Vatikáne.

Foto: SpC-Vatican

Vatikán 22. septembra (RV) Sv. Tomáša Akvinského treba meditovať, inak nepochopíme jeho silu a veľkosť. O tom hovoril pápež František účastníkom 11. medzinárodného tomistického kongresu, ktorých prijal vo štvrtok 22. septembra na audiencii vo Vatikáne.



Kongres prebieha v Ríme od 19. do 24. septembra na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského (Angelicum). Jeho téma znie: „Staré zveľaďovať novým. Zdroje tomistickej tradície v súčasnom kontexte“ (Vetera novis augere. Le risorse della tradizione tomista nel contesto attuale).



Okolo 150 účastníkov tomistického kongresu z rôznych kútov sveta sprevádzal pri audiencii prefekt Kongregácie pre náuku viery kard. Luis Ladaria Ferrer SJ. Spolu s ním pápež František medzi účastníkmi osobitne pozdravil predsedu Pápežskej akadémie sv. Tomáša Akvinského, francúzskeho dominikánskeho teológa pátra Serge-Thomasa Bonina OP, ktorý bol donedávna generálnym sekretárom Medzinárodnej teologickej komisie (v r. 2021 ho vystriedal Mons. Piero Coda). Svätý Otec pri tejto príležitosti poďakoval predsedovi Koordinačnej rady pápežských akadémií kardinálovi Gianfrancovi Ravasimu za jeho dlhoročnú angažovanosť na tomto poli.



Pripravený príhovor Svätý Otec účastníkom odovzdal na papieri a prihovoril sa im spontánnymi slovami. Zdôraznil zvlášť potrebu do hĺbky chápať význam veľkého učiteľa Cirkvi, akým je sv. Tomáš Akvinský, keďže v minulosti dochádzalo k jeho zužovaniam a účelovým interpretáciám. Pápež František okrem iného uviedol: 



„Páči sa mi toto stretnutie po toľkých rokoch, pretože ide o uvažovanie o niekom, kto je učiteľom, majstrom. Niekedy pri uvažovaní o osobe, ktorá bola tvorcom škôl, filozofických alebo teologických, hrozí účelové využívanie učiteľa - povedať veci tak, ako sa zdajú nám samým, a v prípade tomizmu sa to stalo. Mnoho interpretácií tomizmu ... bolo otrokom kazuistického myslenia.“



Najprv meditovať, až potom vysvetľovať



 



„Keď chceme vysvetliť myslenie učiteľa, prvým krokom je kontemplácia, aby sme boli prijatí do toho učiteľského myslenia. Druhým, s nesmelosťou, je vysvetľovanie. A nakoniec, s veľkou opatrnosťou, interpretácia, ale s veľkou obozretnosťou. Učiteľ je niekto veľký, učiteľ je ten, kto je základom školy a kto vytvoril určitú školu. Učiteľ je niekto, kto uvádza do pohybu celý myšlienkový prúd. Nikdy nepoužívajme učiteľa na veci podľa našej vlastnej mienky, ale postavme to, čo si myslíme, do svetla učiteľa, nech ich interpretuje toto učiteľovo svetlo.“



Pápež František uviedol aj nedávny konkrétny príklad potreby vyjasnenia správnej interpretácie sv. Tomáša:



„Na synode o rodine sa vyskytli body ohľadom katolíckej náuky, ktoré neboli jasné, a tiež interpretácie sv. Tomáša, ktoré neboli jasné. V tom čase sme boli naozaj v diskusii, pretože sme nevedeli nájsť cestu. Bol to dominikán, kardinál Schönborn, ktorý nám dal lekciu z tomistickej teológie – ale na patričnej výške! – pretože on sa rozumel do Tomáša a vysvetlil ho bez manipulácie, grandiózne.“



Svoje spontánne slová zhrnul pápež do povzbudenia:



„Preto vás prosím: skôr než začneme hovoriť o sv. Tomášovi, skôr než začneme hovoriť o tomizme, skôr než začneme vyučovať, je potrebné kontemplovať: kontemplovať učiteľa, pochopiť viac než len intelektuálne myslenie, to čo učiteľ žil a čo nám chcel povedať. Varovným signálom je to, že keď redukujem postavu učiteľa na postavu mysliteľa, ničím toto myslenie; odoberám mu silu, odoberiem mu život. Svätý Tomáš bol svetlom pre myslenie Cirkvi a my ho musíme brániť pred všetkými tými „intelektualistickými redukcionizmami“, ktoré uväzňujú veľkosť jeho učiteľského myslenia.“



„Je to učiteľ, nie je to len nejaký intelektuál ako mnohí, nie, je odlišný,“ zakončil svoju úvahu o sv. Tomášovi Akvinskom pápež František a účastníkom kongresu udelil požehnanie. Ďalej prinášame vybrané časti z príhovoru, ktorý pápež  odovzdal prítomným na papieri.



Z odovzdaného príhovoru



 



„Budúci rok uplynie 700 rokov od kanonizácie sv. Tomáša Akvinského, ktorá sa uskutočnila v Avignone v roku 1323. Táto udalosť nám pripomína, že tento veľký teológ – „Spoločný učiteľ“ Cirkvi – je predovšetkým svätec, verný učeník vtelenej Múdrosti. Preto v modlitbe kolekty na jeho spomienku prosíme Boha, ktorý «ho urobil veľkým v horlivosti o svätosť a v poznávaní posvätnej náuky», aby «sme boli schopní pochopiť, čo učil, a napodobňovať, čo žil».“ (...)



„Jeho životopisec uvádza, že už ako dieťa sa pýtal: «Čo je Boh?» (Petrus Calo, Vita s. Thomas Aquinatis, in  Fontes vitae s. Thomae Aquinatis, Toulouse, s. 19). Táto otázka sprevádzala Tomáša a motivovala ho po celý život. Toto hľadanie pravdy o Bohu je poháňané a preniknuté láskou. Takto píše: «Podnecovaný horlivou vôľou veriť, človek miluje pravdu, v ktorú verí, uvažuje o nej vo svojom rozume a prijíma ju s dôvodmi, ktoré pre ňu dokáže nájsť» (Summa theologiae, IIa-IIae, q.2, a.10.). Pokorne hľadať pod vedením Ducha Svätého porozumenie viery (intellectus fidei)  nie je pre veriaceho niečo len navyše voliteľné, ale je to súčasť samotného dynamizmu jeho viery. Je potrebné, aby Božie slovo, prijaté v srdci, preniklo až k intelektu, aby „obnovilo naše zmýšľanie“ (porov. Rim 12,dd2), aby sme mohli všetky veci hodnotiť vo svetle večnej Múdrosti. Preto je vášnivé hľadanie Boha zároveň modlitbou a kontempláciou, takže svätý Tomáš je vzorom teológie, ktorá sa rodí a rastie v atmosfére adorácie.



Toto hľadanie pravdy o Bohu využíva dve „krídla“ - vieru a rozum. (...) Pavol VI. napísal: «Ústredným bodom a takmer jadrom riešenia, ktoré dal sv. Tomáš problému novej konfrontácie medzi rozumom a vierou s genialitou svojej prorockej intuície, bolo zmierenie medzi sekulárnosťou sveta a radikálnosťou evanjelia, čím sa vyhol neprirodzenej tendencii popierať svet a jeho hodnoty, avšak bez toho, aby sa spreneveril najvyšším a neochvejným požiadavkám nadprirodzeného poriadku» (Apoš. list Lumen Ecclesiae, 20. nov. 1974, 8: AAS 66, 1974, 680). Kresťan sa preto nebojí viesť úprimný racionálny dialóg s kultúrou svojej doby, presvedčený - podľa Tomášom obľubovanej formuly Ambroziastra -, že «každá pravda, nech ju hovorí ktokoľvek, pochádza od Ducha Svätého» (Ambrosiaster, In I Cor 12,3: PL 17, 258. porov. Sv. Tomáš Akvinský, Summa theologiaeIa-IIae, q.109, a.1, ad1.)“ (...)



„Tomizmus nemá byť muzeálnym predmetom, ale stále živým prameňom, v súlade s témou vášho kongresu: „Vetera novis augere  (Staré zveľaďovať novým). Zdroje tomistickej tradície v dnešnom kontexte“. Je potrebné podporovať, slovami Jacqua Maritaina, „živý tomizmus“, ktorý sa dokáže obnovovať a odpovedať na dnešné otázky. Tomizmus sa teda pohybuje vpred podľa dvojitého vitálneho pohybu „systoly a diastoly“. Systoly, pretože najprv je potrebné sa sústrediť na štúdium diela sv. Tomáša v jeho historickom a kultúrnom kontexte, aby bolo možné identifikovať jeho štruktúru a pochopiť jeho originalitu. Potom však prichádza diastola: obrátiť sa v dialógu k dnešnému svetu, kriticky si osvojiť to, čo je pravdivé a správne v kultúre doby.



Spomedzi mnohých osvecujúcich Akvinského náuk by som chcel len upozorniť, ako som to urobil v encyklike Laudato si', na plodnosť jeho učenia o stvorení. Nie náhodou anglický spisovateľ Chesterton nazval Akvinského „Tomáš od Stvoriteľa“. Stvorenie je pre sv. Tomáša prvým prejavom ohromnej Božej štedrosti, ba čo viac, jeho bezodplatného milosrdenstva (porov. Sv. Tomáš Akvinský, In IV Sent., d.46, q.2, a.2, qla.2, ad 1 ; Summa theologiaeIa, q.21, a.4, ad4.). Je to kľúč lásky, hovorí Tomáš, ktorý otvoril Božiu ruku a udržuje ju stále otvorenú (porov. Sv. Tomáš Akvinský, In II Sent., Prologus).“



 




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2022