Svet potrebuje zmenu kurzu - pápež v rozhovore pre neapolský denník

TK KBS, RV, mh, jb; rp | 19. 09. 2022 18:05



Vatikán 19. septembra (RV) „Neapol mi pripomína Buenos Aires. Pretože hovorí o juhu.“ Aj týmito slovami spomína na návštevu talianskeho mesta Svätý Otec František v rozhovore, ktorý poskytol neapolskému denníku „Il Mattino“ pri príležitosti 130. výročia jeho založenia.



V rozhovore publikovanom v nedeľu 18. septembra redaktori Francesco de Core a Angelo Scelzo konverzujú s pápežom na rôzne témy, vrátane vojny, životného prostredia i dobročinnosti. Z rozsiahleho rozhovoru prinášame vybrané časti. V úvode si Svätý Otec spomína na mesto Neapol:  



„Bol som v Neapole. Nejako mi to pripomína Buenos Aires. Pretože mi to pripomína Juh. A ja som naozaj z juhu. Cestoval som po Stredozemnom mori, nazývanom „Mare nostrum“ (Naše more) a na vlastné oči som videl oči migrantov. Videl som strach a nádej, slzy a úsmevy plné očakávaní, ktoré boli príliš často zradené. Nikdy nezabudnem na slová, ktoré im v roku 2016 na Lesbose povedal môj priateľ a brat, ekumenický patriarcha Bartolomej: „Ten, kto má z vás strach, vám nepozeral do očí. Ten, kto sa vás bojí, nevidel vaše tváre. Ten, kto má z vás strach, nevidel vaše deti“.



Keď myslím na Stredozemné more, na Lesbos, Cyprus, Maltu, Lampedusu, myslím na to, že krajiny, ktoré toto more obmýva, sú presne tie, kde sa Boh stal človekom. Tu sa Ježiš narodil, a toto miesto, ktoré bolo jeho kolískou, sa mení na cintorín bez náhrobných kameňov, na „Mare mortuum“ (More mŕtvych). A preto si tiež myslím, že nesmieme zabúdať na to, že budúcnosť všetkých bude pokojná len vtedy, ak sa zmieri s tými najslabšími. Pretože keď sú odmietaní chudobní, odmieta sa Boh, ktorý je v nich, a odmieta sa pokoj.



Z tohto dôvodu vždy varujem pred tými, ktorí chcú vytvárať svet strachu, nedôvery, múrov a vojen namiesto dôvery, spoľahlivosti, mostov a mieru. Je ľahké vystrašiť verejnosť vyvolaním strachu z druhého. Ťažšie je hovoriť o stretnutí s druhým, odsúdiť vykorisťovanie chudobných, odsúdiť vojny, ktoré sú často z veľkej časti financované, odmietať ekonomické dohody uzatvárané na úkor ľudí a tajné manévre na obchodovanie so zbraňami a rozširovanie obchodu s nimi. A to je to, k čomu sme ako kresťania povolaní hovoriť: uvažovať v duchu mieru, a nie vojny, lásky, a nie nenávisti; a to aj vo chvíľach, ktoré sa nám zdajú najtemnejšie.“



Ale ako sa dostaneme z vojny? Aký bude svet po vojne?



„Dnes sa pasujeme s vojnou na Ukrajine. A tiež s mnohými ďalšími vojnami. Ján Pavol II. vo svojom posolstve na Svetový deň pokoja v roku 2002, po útoku na Dvojičky, napísal, že „zničený poriadok nemožno úplne obnoviť, ak sa nespojí spravodlivosť a odpustenie. Piliermi skutočného mieru sú spravodlivosť a odpustenie, čo je osobitnou formou lásky“. Toto je cesta. Na každú vec treba čas. Pred odpustením prichádza odsúdenie zla. Je však dôležité nepestovať vojnu, ale pripravovať mier, zasievať pokoj. Nepodľahnúť myšlienke, že na prekonanie zla treba použiť jeho vlastné zbrane. Ako som zopakoval na stretnutí s náboženskými predstaviteľmi v Kazachstane, jedine dialóg je cestou - nevyhnutnou a nezvratnou. A je potrebné viesť dialóg so všetkými.“



Na otázku akú úlohu môže Neapol i celé južné Taliansko zohrať pri potrebnej „zmene kurzu“, ktorá sa často plánovala, ale nikdy sa neuskutočnila, Svätý Otec odpovedá:



„Na našej plavbe ľudstva sa často stávalo, že namiesto nevyhnutnej zmeny kurzu sme sa uspokojili, ako napísal Kierkegaard, s nepodstatnou, bezvýznamnou obmenou denného menu, ktoré kuchár podáva na lodi, pričom kurz zostal rovnaký. Ale sme to my, kto určuje smer. Krok za krokom. Našimi myšlienkami a našimi činmi. [...]



Ako som povedal v najtemnejšej hodine pandémie, v mimoriadnej chvíli modlitby na Svätopeterskom námestí, keď som premýšľal o koreňoch zla našej doby: chamtiví po zisku sme sa nechali pohltiť vecami a omámiť zhonom. Neprebudili sme sa z vojen a planetárnych nespravodlivostí, nepočúvali sme krik chudobných a našej vážne chorej planéty. Mysleli sme si, že v chorom svete zostaneme vždy zdraví. Dnes je čas skúšky, čas voľby. Čas na výber toho, čo je dôležité a čo pominie, na oddelenie toho, čo je potrebné, od toho, čo nie je. Je čas zmeniť kurz.



Neapol je v istom zmysle paradigmou južanskej otázky v Taliansku. Otázka Juhu je však univerzálna. Ide o nerovnosť. Otázka juhu je univerzálna otázka, týka sa budúcnosti celého sveta. Preto som v encyklike Laudato si’ vyzval, aby sme uvažovali o udržateľnom a integrálnom rozvoji, o nových spôsoboch chápania ekonomiky a pokroku, a zdôraznil som veľkú zodpovednosť politiky, hospodárstva a každého z nás. [...]



Dramatické záplavy v [talianskom regióne] Marche, ktoré spôsobili smútok a skazu v celej krajine, sú ďalším potvrdením toho, že klimatické výzvy si zaslúžia rovnakú pozornosť ako kovid a vojna. Je potrebné úplne „zmeniť register“ a prestať zavádzať monopolné štruktúry, ktoré navyšujú ceny a nakoniec zadržiavajú chlieb hladných. Preto naďalej žiadam výrobcov zbraní a obchodníkov s nimi, aby úplne zastavili svoje aktivity, ktoré podnecujú násilie a vojnu a ohrozujú milióny životov. Rovnako ako som požiadal technologických gigantov, aby prestali zneužívať ľudskú slabosť na zisk, nepodporovali sexuálne obťažovanie detí na webe, nenávistné prejavy, falošné správy, konšpiračné teórie a politickú manipuláciu, a namiesto toho liberalizovali prístup k vzdelávaciemu obsahu.



Vlády vo všeobecnosti, politikov všetkých strán som žiadal a naďalej žiadam, aby pracovali pre spoločné dobro a mali odvahu pozrieť sa svojim ľuďom do očí, aby vedeli, že dobro národa je oveľa viac ako konsenzus medzi stranami; aby nepočúvali len ekonomické elity, tak často hlásateľov povrchných ideológií, ktoré sa vyhýbajú skutočným problémom ľudstva. Je potrebná kreativita. Tvorivosť zameraná na dobro. Na nový ekonomický model. Neapolčania sú veľmi kreatívni. Dôležité je nasmerovať ich k dobru. Dôležitý je smer kurzu.“



Pri spomínaní na Neapol pápež pripomenul svätcov tohto mesta:



„Keď myslím na Neapol, na Kampániu, myslím aj na otca Peppeho Diana, na sv. Jozefa Moscatiho, na Bartola Longa, apoštola ruženca. Na odvahu k rozhodnutiam. Na vôňu dobra. Nádej nesmie nikdy vyhasnúť. Všetko sa dá vykúpiť dobrotou. Potrebná je zmena kurzu.“




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2022