Pápež v Kazachstane: Náboženstvá nie sú problémom, ale súčasťou riešenia

TK KBS, RV, jb; rp | 14. 09. 2022 18:11



Pápež František sa zúčastnil na otvorení VII. kongresu predstaviteľov svetových a tradičných náboženstiev v kazašskom hlavnom meste Nur-Sultan

Foto: SpC-Vatican

Kazachstan 14. septembra (RV) V stredu 14. septembra sa pápež František zúčastnil na otvorení VII. kongresu predstaviteľov svetových a tradičných náboženstiev v kazašskom hlavnom meste Nur-Sultan. Podujatie za účasti 108 delegácií z 50 krajín bolo hlavným motívom jeho cesty do Kazachstanu.



Stretnutie sa začalo v Paláci nezávislosti o 10. hodine miestneho času, pre nás už o šiestej hodine ráno. Za obrovským okrúhlym stolom sedeli imámovia, rabíni, patriarchovia, muftiovia, budhistickí mnísi i diplomati a reprezentanti medzinárodných organizácií. Na kongrese, ktorý sa schádza v trojročných intervaloch od roku 2003, bol po prvý raz prítomný aj pápež.



Tohtoročná téma kongresu znie: „Úloha lídrov svetových a tradičných náboženstiev v duchovnom a sociálnom rozvoji ľudstva v postpandemickom období“. Otvoreniu predchádzal niekoľkominútový moment ticha, počas ktorého sa každý z prítomných modlil v duchu podľa vlastného vierovyznania.



Ako hostiteľ otvoril stretnutie kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev. Ako prvý vystúpil s príhovorom pápež František, po ňom nasledovali veľký imám káhirského Al-Azharu Ahmed Al-Tajíb a reprezentant Moskovského pravoslávneho patriarchátu volokalamský metropolita Antonij, ktorý je vedúcim oddelenia pre vonkajšie vzťahy patriarchátu. Nasledoval sefardský vrchný rabín Izraela Yitzhak Yosef a ďalšie osobnosti.



Všetci sme bratmi, lebo sme Božími stvoreniami



 



Pápež František v rozsiahlom príhovore vyšiel zo spoločného základu bratstva v tom, že človek je stvorenou bytosťou: „nie sme všemohúcimi, ale ženami a mužmi na ceste k tomu istému nebeskému cieľu. Naša spoločná prirodzenosť ako stvorenia tak vytvára spoločenstvo a skutočné bratstvo“.



„Aká je to krása života, ak sa nejde do hĺbky?“ Po tomto citáte kazašského básnika, pedagóga a skladateľa menom Abai (1845-1904) vyjadril pápež František skutočnú rolu náboženstva týmito slovami:



„Bratia a sestry, svet od nás očakáva príklad bdelých duší a jasných myslí, očakáva autentickú nábožnosť. Nadišla hodina, aby sme sa prebudili z toho fundamentalizmu, ktorý znečisťuje a rozožiera každé krédo, nadišla hodina, aby sme srdce urobili čistým a súcitným. Je však tiež načase zanechať už len pre učebnice dejín tie diskurzy, ktoré príliš dlho tu i inde vštepovali podozrenie a pohŕdanie voči náboženstvu, akoby bolo destabilizujúcim faktorom modernej spoločnosti.



Na týchto miestach je dobre známe dedičstvo štátneho ateizmu, ktorý sa tu presadzoval celé desaťročia, tá utláčajúca a dusivá mentalita, pre ktorú už len použitie slova „náboženstvo“ vyvolávalo rozpaky. V skutočnosti náboženstvá nie sú problémom, ale súčasťou riešenia pre harmonickejšie spolužitie.



Hľadanie transcendencie a posvätnej hodnoty bratstva môže totiž inšpirovať a osvietiť rozhodnutia, ktoré treba urobiť v kontexte geopolitických, sociálnych, ekonomických, ekologických, ale v podstate aj duchovných kríz, ktoré prechádzajú mnohými dnešnými inštitúciami, dokonca aj demokraciami, a ohrozujú bezpečnosť a svornosť medzi národmi. A preto potrebujeme náboženstvo, aby odpovedalo na túžbu sveta po pokoji a túžbu po nekonečne, ktorá prebýva v srdci každého človeka.“



Odsunutie náboženstva do súkromnej sféry by spoločnosť ochudobnilo



 



Na pôde hostiteľskej krajiny, ktorá sa naplno hlási k náboženskej slobode, pričom 70% jej obyvateľov vyznáva sunitský islam v jeho umiernenej forme, pápež František uviedol:



„Náboženská sloboda je základným, primárnym a neodňateľným právom, ktoré sa musí podporovať všade a nemôže sa obmedzovať len na slobodu kultu. V skutočnosti je právom každého človeka verejne svedčiť o svojom kréde: ponúknuť ho bez toho, aby ho vnucoval. Je to dobrá prax ohlasovania, odlišná od prozelytizmu a indoktrinácie, od ktorých si má každý držať dištanc.



Odsunutie najdôležitejšieho životného vyznania do súkromnej sféry by spoločnosť ochudobnilo o nesmierne bohatstvo; naopak, podporovanie kontextov, v ktorých náboženské, etnické a kultúrne rozmanitosti spolunažívajú v úcte, je najlepším spôsobom, ako doceniť špecifické črty každého, ako zjednotiť ľudské bytosti bez ich uniformovania, ako rozvíjať ich najvyššie ašpirácie a neohroziť ich vitalitu.“



Svätý Otec sa ďalej zameral na štyri globálne výzvy. Prvá sa v súvislosti s pandémiou týka zraniteľnosti a starostlivosti, druhou výzvou je mier zoči-voči stupňujúcej sa konfliktnosti, treťou je výzva k bratskému prijatiu v kontexte migrácie a napokon je to výzva k starostlivosti o životné prostredie ako spoločný domov ľudstva. K týmto výzvam sa ľudstvo potrebuje svorne postaviť, pričom náboženstvá tu majú stmeľujúcu úlohu, pripomenul pápež František.



Investujme nie do zbrojenia, ale do vzdelávania



 



V súvislosti s výzvou mieru pápež zdôraznil výchovu mladej generácie:



„Boh je mier a vždy vedie k mieru, nikdy nie k vojne. Zaviažme sa preto ešte viac podporovať a posilňovať potrebu riešenia konfliktov nie bezvýslednými argumentmi sily, zbraní a hrozieb, ale jediným prostriedkom požehnaným nebom a hodným človeka: stretnutím, dialógom, trpezlivým rokovaním, ktoré sa uskutočňuje s ohľadom na deti a mladé generácie. Ony stelesňujú nádej, že mier nebude krehkým výsledkom náročných rokovaní, ale plodom neustáleho vzdelávacieho úsilia, ktoré podporí ich sny o rozvoji a budúcnosti. Abai v tomto zmysle nabádal k rozširovaniu vedomostí, k prekračovaniu hraníc vlastnej kultúry, k prijímaniu vedomostí, histórie a literatúry iných. Investujme, prosím, do tohto: nie do zbrojenia, ale do vzdelávania!“



V záverečnej časti príhovoru pápež opäť všetkých oslovil ako „bratov a sestry“ a vrátiac sa k slovám básnika apeloval na úprimnosť:



„Drahí bratia a sestry, postupujme spoločne, aby cesta náboženstiev bola čoraz priateľskejšia. Abai hovorieval, že „falošný priateľ je ako tieň: keď na teba svieti slnko, nezbavíš sa ho, ale keď sa nad tebou zbiehajú mraky, nie je ho nikde vidieť“ (Slovo 37). Nech sa nám to nestane: nech nás Najvyšší oslobodí od tieňov podozrievania a falošnosti; nech nám dá pestovať slnečné a bratské priateľstvá prostredníctvom častého dialógu a jasnej úprimnosti úmyslov.“



Po poďakovaní hostiteľom a celému Kazachstanu pápež uzavrel svoje vystúpenie výzvou k vernosti vlastnej identite:



„Nehľadajme fingované zmierovacie synkretizmy – sú zbytočné –, ale zachovávajme si našu identitu otvorenú odvahe inakosti, bratskému stretnutiu. Len tak, touto cestou, dokážeme v temných časoch, v ktorých žijeme, vyžarovať svetlo nášho Stvoriteľa. Ďakujem vám všetkým!“



Plné znenie príhovoru



Osobné stretnutia pápeža s účastníkmi kongresu



 



Po otváracom bloku kongresu sa Svätý Otec ešte pred poludním súkromne stretol s viacerými náboženskými predstaviteľmi a vedúcimi delegácií medzinárodných organizácií. Okrem už spomenutých osobností to boli Maulen Sagathanuly Ashimbayev, predseda Senátu kazašského Parlamentu, ktorý je sekretárom prebiehajúceho kongresu, Nauryzbay Kazhy Taganuly, veľký mufti Kazachstanu, ktorý je na čele duchovnej správy moslimov v celej krajine, ďalej  aškenázsky vrchný rabín Izraela David Baruch Lau a už spomenutý sefardský vrchný rabín.



Pápež sa ďalej stretol s vedúcim delegácie Svetového luteránskeho zväzu, ktorým je arcibiskup Urmas Viilma, hlava Estónskej evanjelickej luteránskej cirkvi. Nasledovala prof. Azza Karamová, generálna tajomníčka organizácie Religions for Peace, mufti šejk Ravil Gaynutdin, predseda Náboženskej rady moslimov Ruskej federácie.pravoslávny patriarcha Jeruzalema Teofil III., už spomenutý metropolita Antonij z Volokolamska ako zástupca Moskovského patriarchátu a napokon to bol Miguel Ángel Moratinos, vysoký predstaviteľ OSN pre spojenectvo civilizácií.



VII. kongres predstaviteľov svetových a tradičných náboženstiev sa uzavrie vo štvrtok 15. septembra vydaním záverečného vyhlásenia. Aj pri tomto záverečnom momente kongresu, so začiatkom o 11:00 nášho času (15:00 miestneho času), prehovorí pápež František.




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2022