Veľvyslanec Dr. Anton Neuwirth bol lekárom, politikom, výnimočným intelektuálom, humanistom a diplomatom, ktorý bol za svoje celoživotné pôsobenie a angažovanie ocenený viacerými vyznamenaniami, vrátane pápežského Veľkokríža Rytierskeho rádu Pia IX., Veľkokríža Zvrchovaného rádu Maltézskych rytierov a Pribinovho kríža I. triedy. Počas komunistického režimu sa angažoval v katolíckom spoločenstve Rodina a za tieto aktivity bol v roku 1953 odsúdený na 12 rokov väzenia za "velezradu a špionáž". Vo väzeniach v Ilave a Leopoldove strávil celkovo takmer sedem rokov.
Po Nežnej revolúcii sa aktívne zapojil do spoločenského života a formovania kresťanskej a demokratickej politiky na Slovensku. V rokoch 1994–1998 pôsobil ako veľvyslanec Slovenskej republiky pri Svätej stolici a pri Zvrchovanom ráde Maltézskych rytierov, kde svojou aktívnou prácou i mimoriadnym renomé položil moderné základy tejto našej najstaršej historickej, kultúrnej, duchovnej i diplomatickej relácie. Dlhé roky pôsobil aj ako publicista, prednášal na témy z oblasti etiky, medicíny, politiky i duchovnej kultúry.
V roku 2003 bol zvolený za predsedu Konfederácie politických väzňov Slovenska. MUDr. Anton Neuwirth zomrel 21. septembra 2004 v Bojniciach vo veku 83 rokov. Veľvyslanec Dr. Anton Neuwirth tak zostáva mimoriadnou osobnosťou v histórii slovenskej diplomacie XX. storočia.