„Tu nachádzame štyri základné charakteristiky cirkevného života,“ vysvetlil pápež František. „Prvou je načúvanie náuky apoštolov, druhou je ochrana vzájomnej jednoty, treťou lámanie chleba a štvrtou je modlitba. Ony nám pripomínajú, že existencia Cirkvi má zmysel, ak zostáva pevne zjednotená s Kristom, čiže v spoločenstve, v jeho slove, v Eucharistii a v modlitbe. Je to spôsob, ako sa zjednocujeme s Kristom.“
Svätý Otec zdôraznil, že v Cirkvi „každú situáciu treba posudzovať vo svetle týchto štyroch súradníc. To, čo do nich nezapadá, nemá ekleziálnosť, nie je to cirkevné.
(...) Je to ako dom postavený na piesku.“
„Tým, kto vytvára Cirkev, je Boh, nie vychýrenosť diel,“ dôrazne pripomenul Svätý Otec. V tejto súvislosti pripomenul aj slová Benedikta XVI., že „Cirkev nerastie prozelytizmom, ale príťažlivosťou“.
Cirkev je dielom Ducha Svätého, ktorý ju pripamätáva na Ježiša, vysvetlil pápež František a dodal:
„Boh dáva lásku, Boh žiada lásku. Toto je ten mystický koreň celého života veriaceho človeka. Modliaci sa prví kresťania, ale aj my, ktorí prichádzame o stáročia neskôr, všetci zažívame tú istú skúsenosť. Všetko rozhýbava Duch Svätý.“
V rámci katechézy sa pápež František podelil aj s bolesťou, akú mu spôsobujú niektoré prejavy svedčiace o nepochopení tejto veci:
„Niekedy cítim veľký smútok, keď vidím niektoré komunity, ktoré síce v dobrej vôli, no strácajú cestu, pretože si myslia, že budú Cirkev vytvárať zhromaždeniami, ako by bola politickou stranou: «Čo si väčšina či menšina myslí o tom, o tamtom... Toto je ako synoda, musíme ísť synodálnou cestou...» - Ja si kladiem otázku: Ale kde je tam Duch Svätý? Kde je modlitba? Kde je komunitná láska? Kde je Eucharistia?“
Katechéza s názvom „Modlitba rodiacej sa Cirkvi“ bola už 16-tym pokračovaním cyklu o modlitbe vo Svätom písme. V závere generálnej audiencie prenášanej zo Sály bibliotéky Apoštolského paláca Svätý Otec zaželal niektorým jazykovým oblastiam aj k blížiacemu sa vstupu do Adventu.