Gréčtina sa po Alexandrovi Veľkom „stala tým, čím je dnes angličtina - jazykom univerzálnej komunikácie“. Nápisy na minciach razených za vlády kráľa Herodesa Veľkého sú iba v gréčtine. Päť percent rukopisov nájdených v Kumráne bolo napísaných v gréčtine. Židia, ktorí obchodovali alebo mali iné vzťahy s nežidmi, hovorili po grécky.
Zakaždým, keď sa Ježiš so svojou rodinou vydal na púť do Jeruzalema, svätého, ale helenizovaného mesta, prišiel do kontaktu s gréckou kultúrou. Pri rozhovore s rímskym stotníkom bolo potrebné hovoriť spoločným jazykom (Matúš 8, 5-13). To neznamená, že si môžeme byť istí, že Ježiš ovládal hovorovú gréčtinu, tým menej spisovnú gréčtinu, ale dá sa z toho odvodiť, že ju vedel dosť dobre na to, aby rozumel a bol pochopený. Možno počas svojho procesu hovoril s Pontským Pilátom v gréčtine (Ján 18, 28-19, 12), ale je pravdepodobné, že tu mohol byť tlmočník,” vysvetľuje Marguerat.
Pokiaľ ide o hebrejčinu, „jazyk Svätého Písma“, čoraz viac sa vyhradzoval pre písané texty. Skutočne sa tvrdilo, že „knižnica v Kumráne, ktorá obsahuje najviac hebrejských textov, dokazuje, že v prvom storočí sa hovorilo živou hebrejčinou“. Množstvo biblických komentárov (targumim) v aramejčine, tiež nálezy v Kumráne, však podkopávajú predstavu, že ľudová hebrejčina prežila v Ježišových dňoch.
Scéna v synagóge v Nazarete (Lk 4,16-30), kde Ježiš vzal zvitok s knihou Izaiáša, prečítal ho skôr, ako ho začínal komentovať, nás núti myslieť si, že čítal hebrejsky. Za touto scénou však môže byť neskoršia kompozícia evanjelia svätého Lukáša, ktorý vychádzal zo svojich znalostí liturgie synagógy, a preto nie je zaručená historickosť tejto epizódy. Na druhej strane skutočnosť, že Ježiš hovoril v synagóge a hádal sa so zákonníkmi o interpretácii Tóry, vedie k téze, že „čítal biblickú hebrejčinu, inak by ho nebrali vážne“.
“Zatiaľ čo hebrejčina bola jazykom memorovania biblických textov, aramejčina bola každodenným jazykom používaným na Blízkom východe v prvom storočí. A určite v tomto jazyku hovoril a učil Ježiš so svojimi apoštolmi. Nový zákon si ponechal stopy aramejských výrazov, ako napríklad: „abba“ (otec), ktorými Ježiš hovoril s Bohom (Mk 14, 36; Gal 14, 6), „talitacum“ (dievča, vstaň) k Jairovej dcére (Mk 5, 41), „effata“ (otvor sa) hluchým a predovšetkým výkrik z kríža (Mk 15,34): Eloi, Eloi lama sabactani “(Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?),” - pripomína Marguerat.
Ježiš bol teda podľa neho „trojjazyčný“. Hovoril trochu grécky, aby oslovil cudzincov a Rimanov, čítal Sväté Písmo v hebrejčine a hovoril aramejsky vo svojom materinskom jazyku, uzatvára švajčiarsky biblický vedec.