Pôvodnú mariánsku sošku, ktorej výrobu si objednal ctiteľ Matky Božej Gilberto Fernandes dos Santos, a z brazílskeho cédrového dreva vytesal rezbár José Ferreira Thedim z Lapy (podľa vzoru jeho domácej madony), obdivovali stovky pútnikov. Ako prvý prišiel kardinál António dos Santos Marto, biskup diecézy Leiria-Fátima. Sprevádzali ho rektor svätyne Carlos Cabecinhas, Elvira Sequeira, zástupcovia kultúry z obce Torres Novas, odkiaľ pochádzal zadávateľ diela.
Zhruba metrovú sošku Madony požehnal 13. mája 1920 fatimský farár Manuel Marques Ferreira, ale do kaplnky zjavenia bola prenesená až o mesiac neskôr, pretože vtedajší portugalský režim zakazoval náboženské manifestácie. O niekoľko rokov neskôr (6. 3. 1922) kaplnku úplne zničil dynamitový útok, však soška vyviazla bez poškodenia, pretože kostolníčka Maria Carreira ju každú noc ukrývala do bezpečia. V päťdesiatych rokoch ju jej autor zreštauroval.
Pri slávnostných príležitostiach býva soška ozdobená korunou, ktorá je jedinečným exemplárom. Vyrobený bol v Lisabone. Je to dielo, na ktorom tri mesiace zadarmo pracovalo dvanásť umelcov. Váži 1 200 gramov a je posiata 313 perlami a 2 679 drahými kameňmi, ktoré venovali portugalské ženy ako výraz vďaky za to, že Portugalsko nevstúpilo do Druhej svetovej vojny. Do koruny bola vsadená guľka, ktorá zranila sv. Jána Pavla II. pri rímskom atentáte (13. 5. 1981).
Mariánsku sošku po prvýkrát slávnostne korunoval arcibiskup Evory 13. 5. 1947. Od tejto doby fatimská madona veľakrát precestovala celý svet na znamenie mieru a lásky, a to na návrh jedného berlínskeho farára, ktorý krátko po druhej svetovej vojne požiadal o jej návštevu vo všetkých európskych hlavných mestách a biskupstvách až k hraniciach s Ruskom.