Rakúska biskupská konferencia sa zíde v Mariazelli a zvolí si predsedu

TK KBS, kath, sga, ml; rp | 15. 06. 2020 10:42



Rakúsko 15. júna (TK KBS) Prvýkrát od novembra minulého roku sa od pondelka koná plenárne zasadanie Rakúskej biskupskej konferencie. Nesie sa v znamení koronakrízy a voľby nového predsedu biskupskej konferencie, pretože kardinál Christoph Schönborn už oznámil svoju rezignáciu.

Letné plenárne zasadanie, ktoré sa tradične koná v Mariazzeli, ešte otvorí viedenský arcibiskup, pričom počas zasadania sa bude konať voľba jeho nástupcu, ktorý bude stáť na čele rakúskeho episkopátu.

Pôvodne sa voľby predsedu mali konať v polovici marca. Jarné plenárne zasadanie biskupskej konferencie však muselo byť kvôli pandémii náhle zrušené.

Biskupi následne požiadali kardinála Schönborna, aby zotrval vo svojej funkcii až do ďalšieho zasadania. Rakúska biskupská konferencia vtedy zároveň zriadila Komisiu biskupov Ad hoc, pod vedením kardinála, ktorej členmi boli aj arcibiskup Franz Lackner a diecézni biskupi Manfred Scheuer (diecéza Linz) a Wilhelm Krautwaschl (diecéza Graz-Seckau). Komisia zasadala na týždennej báze prostredníctvom videokonferencií a zaoberala sa všetkými dôležitými a neodkladnými otázkami týkajúcimi sa koronakrízy.

V znamení koronakrízy

Počas zasadania biskupov na mariánskom pútnickom mieste, ktoré potrvá od 15. do 18. júna, budú platiť mimoriadne opatrenia na ochranu pred koronavírusom. Ako uviedol pre Kathpress generálny sekretár Rakúskej biskupskej konferencie Peter Schipka, všetci členovia biskupskej konferencie museli vopred podstúpiť test na Covid-19. Aj program zasadania sa musel prispôsobiť danej situácii. Tentokrát sa neplánuje žiadne študijné popoludnie s externými hosťami. Zrušená je aj slávnostná svätá omša v bazilike, ktorá sa zvyčajne konala na konci plenárneho zasadania a na ktorej sa zúčastňovalo mnoho veriacich.

Koronakríza bude tvoriť aj hlavnú tému zasadania. Naplánované je dôkladné vyhodnotenie života Cirkvi za posledných niekoľko mesiacov, ktoré bolo poznačené mnohými obmedzeniami. „Okrem celkových spoločenských dôsledkov koronakrízy bude jej dopad na Cirkev aj ústrednou témou [zasadania] biskupskej konferencie,“ uviedol sekretár Schipka.

Po prvýkrát sa na plenárnom zasadní biskupov zúčastní aj nový korutánsky biskup Josef Marketz. Naplánovné je aj stretnutie biskupov s apoštolským nunciom v Rakúsku, arcibiskupom Pedrom Lopezom Quintanom.

Voľba predsedu

Okrem koronakrízy bude najdôležitejšou témou plenárneho zasadania aj voľba nového predsedu biskupskej konferencie. Tá je potrebná, pretože kardinál Schönborn (75) sa z dôvodu veku písomne vzdal tejto funkcie. V júni 1998 prevzal kardinál Schönborn úrad predsedu biskupskej konferencie od vtedajšieho diecézneho biskupa Johanna Webera z Grazu, a keďže bol potom opakovane znovuzvolený, v úrade predsedu bol nepretržite 22 rokov. Naposledy bol kardinál Schönborn potvrdený vo funkcii v novembri 2016 na ďalších šesť rokov.

Na plenárnom zasadaní, ktoré sa koná prvýkrát odvtedy, čo kardinál ohlásil, že sa vzdáva úradu predsedu, musí byť zvolený nový predseda spomedzi diecéznych biskupov. Pri samotných voľbách majú právo voliť všetci pätnásti členovia biskupskej konferencie. Okrem deviatich diecéznych biskupov a vojenského biskupa sú to aj štyria pomocní biskupi a opát opátstva Wettingen-Mehrerau. Podľa Štatútu je na voľbu predsedu episkopátu potrebná dvojtretinová väčšina oprávnených členov. Počnúc od tretieho hlasovania postačuje relatívna väčšina.

Rakúsku biskupskú konferenciu v súčasnosti okrem kardinála Schönborna tvoria títo členovia: salzburský arcibiskup Franz Lackner (63), diecézni biskupi Benno Elbs (Feldkirch, 59), Hermann Glettler (Innsbruck, 55), Wilhelm Krautwaschl (Graz-Seckau, 57), Josef Marketz (Gurk- Klagenfurt (64), Manfred Scheuer (Linz, 64), Alois Schwarz (St. Pölten, 67) a Ägidius Zsifkovics (Eisenstadt, 57), ako aj vojenský biskup Werner Freistetter (66). Členmi sú aj pomocní biskupi Hansjörg Hofer (Salzburg, 68), Anton Leichtfried (St. Pölten, 52), Franz Scharl (Viedeň, 62) a Stephan Turnovszky (Viedeň, 55), ako aj cisterciánsky opát Mehrerau Vinzenz Wohlwend (50).

Predseda biskupskej konferencie koordinuje a moderuje prácu grémia smerom dovnútra a navonok ho reprezentuje. Zvoláva plenárne zasadanie, zostavuje v súlade so štatútom program rokovania a vedie zasadanie. Keďže zastupuje biskupskú konferenciu navonok, je to spravidla predseda, kto informuje o výsledkoch zasadania. Do jeho kompetencie spadajú hlavne vzťahy medzi štátom a Cirkvou na národnej úrovni.

Plenárne zasadanie Rakúskej biskupskej konferencie končí vo štvrtok, 18. júna. Na piatok, 19. júna je o 10:00 vo Viedni naplánovaná tlačová konferencia s kardinálom Schöbornom ako aj s novým predsedom biskupskej konferencie. Na rozdiel od zvyčajného miesta, tlačová konferencia sa bude tentokrát konať v Štefanskom sále na námestí Stephansplaz č. 3, nakoľko veľkosť sály poskytuje dosť priestoru pre potrebné odstupy.

- - - - -

Rakúska biskupská konferencia a jej predsedovia

Keď kardinál Schönborn odchádza po 22 rokoch z čela miestneho episkopátu, ako dlhodobý predseda zanecháva len ťažko dosiahnuteľný rekord. Prinášame preklad spárvy šéfredaktora Kathpressu Paula Wutheho.

Z hľadiska dve tisícročnej existencie Cirkvi sú biskupské konferencie pomerne mladými inštitúciami. V celej Katolíckej cirkvi boli povinne zavedené až od Druhého vatikánskeho koncilu (1962-65) a ich členmi sú zvyčajne biskupi jedného štátu. V tomto kontexte je Rakúska biskupská konferencia jednou z najstarších na svete a jej založenie siaha až do habsburskej monarchie, hoci tá nebola práve štátnym útvarom založeným na národnom princípe. Už 29. apríla 1849 sa vo Viedni konalo prvé stretnutie (vtedajších) rakúskych biskupov. Nebolo síce zvolané cirkevným predstaviteľom, ale – ako bolo typické pre vtedajšiu dobu – zvolal ho vtedajší minister vnútra gróf Franz Stadion a na rokovanie nechal dosť času: až do 17. júna.

To, čo vtedy malo len určitý dočasný charakter a konalo sa obyčajne len podľa potreby, sa odvtedy výrazne zmenilo. V súlade so štatútom platným od roku 2005 sa plenárne zasadanie Rakúskej biskupskej konferencie koná vždy na jar, v lete a na jeseň. Jeho hlavnou úlohou je koordinovať pôsobenie Cirkvi v celom Rakúsku. Na tento účel môže biskupská konferencia vydávať aj právne normy a za určitých podmienok aj vyhlásenia vieroučného charakteru.

Okrem týchto vnútrocirkevných tém zohráva biskupská konferencia prinajmenšom rovnako dôležitú spoločenskú a politickú úlohu na národnej úrovni vo vzťahu k štátu. To sa prejavuje okrem iného v pravidelných stanoviskách biskupskej konferencie v rámci posudzovania zákonov.

Hlavným orgánom biskupskej konferencie je jej plenárne zasadanie, ktoré zahŕňa všetkých diecéznych biskupov, vojenského ordinára, pomocných biskupov, opáta teritoriálneho opátstva Wettingen-Mehrerau, ako aj prípadných biskupov-koadjútorov, apoštolských administrátorov či diecéznych administrátorov. Rakúska biskupská konferencia má v súčasnosti 15 členov a na jej čele stojí jeden z deviatich diecéznych biskupov, ktorý je volený. Od 30. júna 1998 je ním viedenský arcibiskup, kardinál Christoph Schönborn, ktorý sa po 22 rokoch dňa 17. marca t.r. vzdal úradu predsedu, a to z dôvodu veku.

Moderátor, tvár a hlas

Predseda episkopátu nie je z hľadiska cirkevného práva „vrchným biskupom“, a preto nemá ani právomoc zasahovať do rozsiahlej kompetencie diecéznych biskupov, čo jasne upravuje cirkevné právo. Formálne je predsedom určitého grémia, je volený na šesťročné obdobie a má pomerne málo kompetencií. Diecézni biskupi však môžu dobrovoľne a jednomyseľne rozšíriť oblasti, ktoré chcú záväzne regulovať v celom Rakúsku, k čomu vlastne neustále dochádza.

Predseda biskupskej konferencie vedie plenárne zasadanie, ktoré predtým zvolal a pripravil s pomocou generálneho sekretára. Smerom dovnútra je predseda skôr moderátorom medzi biskupmi, zatiaľ čo smerom navonok je hlasom a tvárou rakúskeho episkopátu.

Pretože medzi jeho kompetencie patria aj vzťahy medzi Cirkvou a štátom, má súčasný predseda biskupskej konferencie v rakúskej Cirkvi veľkú váhu. Platí to o to viac, že za posledných 22 rokov, je predsedom nielen kardinál, ale aj arcibiskup jednej z najväčších diecéz v Európe.

Dlhoroční predsedovia König a Schönborn

Kardinál Schönborn má so svojimi 22 rokmi, počas ktorých stál na čele biskupskej konferencie, druhé najdlhšie funkčné obdobie zo všetkých predsedov v období druhej Rakúskej republiky. Len kardinál Franz König bol predsedom dlhšie, a to od roku 1959 do roku 1985. Jeho predchodca na viedenskom stolci kardinál Theodor Innitzer bol v rokoch 1933 až 1955 na čele biskupskej konferencie, a po ňom v rokoch 1955 až 1959 nasledoval salzburský arcibiskup Andreas Rohracher.

V osobe Karla Berga, salzburského arcibiskupa, sa po odchode kardinála Königa na emeritúru dostal na čelo biskupskej konferencie znovu „prímas Germaniae“, a to v rokoch 1985 až 1989. Jeho nástupcom bol od roku 1989 viedenský arcibiskup Hans Hermann Groer, ktorého v marci 1995 – po obvineniach zo zneužívania – nakoniec nahradil na poste predsedu konferencie diecézny biskup z Grazu Johann Weber. Na plenárnom zasadaní dňa 30. júna 1998 v Salzburgu sa biskup Weber prekvapivo vzdal svojej funkcie a za predsedu biskupskej konferencie bol vtedy zvolený arcibiskup Schönborn, ktorý bol len krátko predtým povýšený na kardinála.

Porovnávanie dĺžky funkčných období jednotlivých predsedov je však možné iba v obmedzenej miere, pretože podmienky pre voľbu predsedu episkopátu boli v minulosti upravené inak ako dnes. Starý štatút, ktoré platil v časoch predsedníctva kardinála Innitzera či Königa stanovoval, že biskupskej konferencii má predsedať najvyššie postavený cirkevný predstaviteľ. Tak na čele rakúskeho episkopátu automaticky a bez nejakej voľby stál úradujúci kardinál alebo – v jeho neprítomnosti – najvyššie postavený arcibiskup.

Keď bol v roku 1998 kardinál Schönborn zvolený za predsedu, toto pravidlo sa už neuplatňovalo. Minimálnou požiadavkou bolo, tak ako to platí doteraz, aby išlo o diecézneho biskupa. V tejto súvislosti je zrejmé, že za týchto podmienok, tento rekord, pokiaľ ide o dĺžku predsedníctva v trvaní nepretržitých 22 rokov, ktorý dosiahol kardinál Schönborn, si pravdepodobne dlho ponechá. A to už niečo v Katolíckej cirkvi znamená.

-

Zdroj: www.kathpress.at / Preložil: Preložil: Stanislav Gábor

Aktualizované



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024