Slávnosť Božieho Tela sa v Taliansku celoplošne prenáša na nedeľu a je už tradíciou, že Svätý Otec ju slávi v nedeľu spolu s veriacimi diecézy. Miesto slávenia priamo vo Vatikánskej bazilike však bolo tento rok výnimkou. V predchádzajúcich rokoch celebroval pápež František v tento deň vo farnostiach Ríma a okolia: v roku 2019 vo štvrti Casal Bertone, v roku 2018 v Ostii. V prvých piatich rokoch pontifikátu slávil Corpus Domini pred Lateránskou bazilikou s eucharistickou procesiou do Baziliky Santa Maria Maggiore, v duchu tradície predchádzajúcich desaťročí.
Na eucharistickom slávení pri Oltári katedry v zadnej lodi Baziliky sv. Petra so začiatkom o 9.45 bol obmedzený počet veriacich, 50 osôb s rúškami na tvárach. Svätý Otec slávil omšu bez koncelebrantov, avšak plne slávnostným spôsobom s asistenciou a hudobným sprievodom. Duchovný správca baziliky a vikár Svätého Otca pre Mesto Vatikán kardinál Angelo Comastri i ďalší členovia duchovnej správy baziliky boli prítomní medzi ľudom.
Toto robte na moju pamiatku
V homílii sa pápež František sústredil na tajomstvo Eucharistie v zmysle pamiatky. Pripomenul Ježišove slová „toto robte na moju pamiatku“ a vysvetlil biblický význam udržiavania a odovzdávania pamäti. Ide o pamäť oslobodenia z otroctva, odovzdávanú z otca na syna, ako o tom hovorí kniha Deuteronómium.
„Zanechal nám Chlieb, v ktorom je on, živý a skutočný, so všetkou chuťou jeho lásky. Prijímajúc ho môžeme povedať: „Je to Pán, pamätá si ma!“ Preto nás Ježiš požiadal: «toto robte na moju pamiatku» (1 Kor 11,24). Robte: Eucharistia nie je jednoduchou spomienkou, je to čin: je to Pánova Pascha, ktorá nanovo ožíva pre nás.
Pri svätej omši sú pred nami Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie. Toto robte na moju pamiatku: schádzajte sa a ako komunita, ako ľud, ako rodina, slávte Eucharistiu, aby ste na mňa pamätali. Nemôžeme sa zaobísť bez nej, je to pamiatka Boha. A uzdravuje našu zranenú pamäť.“
Liečivej sile Eucharistie pri uzdravovaní našej pamäti, ktorá je pamäťou srdca, venoval Svätý Otec v homílii osobitnú pozornosť. Ľudské srdce podľa jeho slov zvlášť v dnešnej dobe trpí osirelosťou z nedostatku lásky a z utrpených sklamaní. Eucharistia nám uzdravuje srdce aj od negativizmu a uzavretosti, od vnútorného zablokovania.
Svätá omša je „poklad, ktorý treba klásť na prvé miesto v Cirkvi i v živote“, zdôraznil pápež František. Zároveň povzbudil veriacich „znovuobjaviť adoráciu, ktorá v nás pokračuje v účinkovaní svätej omše. Prospieva nám, vnútorne nás uzdravuje. Predovšetkým teraz, naozaj ju potrebujeme.“
- - - - -
Plné znenie homílie Svätého Otca
«A rozpamätúvaj sa na celú cestu, po ktorej ťa Pán, tvoj Boh, vodil» (Dt 8,2). Rozpamätúvaj sa: týmto Mojžišovým pozvaním sa dnes otvorilo Božie slovo. Krátko potom Mojžiš zdôrazňoval: „Nezabudni na Pána, tvojho Boha“ (porov. v. 14). Sväté písmo nám bolo dané preto, aby sme zvíťazili nad zábudlivosťou na Boha. Ako je len dôležité pamätať na to, keď sa modlíme! Ako to učí žalm, ktorý hovorí:
«Pamätám, Pane, na tvoje skutky, pamätám na dávne zázraky» (77,12). Aj na tie zázraky a dobrodenia, ktoré Pán vykonal v našom vlastnom živote.
Je nevyhnutné pamätať na prijaté dobro: ak si ho nedržíme v pamäti, stávame sa cudzími sebe samým, „okoloidúcimi“ života; bez pamäte sa vykoreňujeme zo zeme, ktorá nás vyživuje a nechávame sa unášať preč ako lístie vetrom. Uchovávať pamäť naopak znamená znovu sa naviazať na tie najsilnejšie putá, je to cítiť sa súčasťou istého príbehu, je to dýchať s ľudom.
Pamäť nie je čosi súkromné, je to cesta, ktorá nás spája s Bohom a s druhými. Preto sa má v Biblii pamätanie na Pána odovzdávať z generácie na generáciu, má ho rozprávať otec synovi, ako hovorí jedna pekná pasáž: «A keď sa tvoj syn v budúcnosti opýta a povie: „Akéže sú to zákony [...], ktoré vám prikázal Pán, náš Boh?“, ty mu odpovieš: „Boli sme otrokmi [...] – celá tá história otroctva – a Pán robil pred našimi očami znamenia a zázraky“» (Dt 6,20-22). Ty odovzdáš tú pamäť tvojmu synovi.
Je tu však jeden problém: čo ak sa reťaz odovzdávania spomienok preruší? A potom, ako sa dá zapamätať si to, čo sme len počuli, bez toho, aby sme to zakúsili? Boh vie, aké je to ťažké, vie, aká krehká je naša pamäť, a vykonal pre nás jednu neslýchanú vec: zanechal nám pamiatku. Nezanechal nám len slová, pretože je ľahké zabudnúť na to, čo počúvame. Nezanechal nám len Sväté písmo, lebo je ľahké zabudnúť na to, čo čítame. Nezanechal nám len znamenia, lebo je ľahké zabudnúť na to, čo vidíme. Dal nám Pokrm, a je ťažké zabudnúť na chuť.
Zanechal nám Chlieb, v ktorom je on, živý a skutočný, so všetkou chuťou jeho lásky. Prijímajúc ho môžeme povedať: „Je to Pán, pamätá si ma!“ Preto nás Ježiš požiadal: «toto robte na moju pamiatku» (1 Kor 11,24). Robte: Eucharistia nie je jednoduchou spomienkou, je to čin: je to Pánova Pascha, ktorá nanovo ožíva pre nás. Pri svätej omši sú pred nami Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie. Toto robte na moju pamiatku: schádzajte sa a ako komunita, ako ľud, ako rodina, slávte Eucharistiu, aby ste na mňa pamätali. Nemôžeme sa zaobísť bez nej, je to pamiatka Boha. A uzdravuje našu zranenú pamäť.
Uzdravuje predovšetkým našu osirelú pamäť. Prežívame epochu toľkej osirelosti. Uzdravuje osirelú pamäť. Mnohí majú pamäť poznačenú nedostatkom lásky a trýznivými sklamaniami, ktorých sa nám dostalo od toho, kto by nám mal dať lásku, no naopak urobil naše srdce osirelým. Chceli by sme sa vrátiť späť a zmeniť minulosť, no nemôžeme. Avšak Boh môže uzdraviť tieto rany, vkladajúc do našej pamäte väčšiu lásku: tú jeho. Eucharistia nám prináša vernú lásku Otca, ktorý uzdravuje našu osirotenosť. Dáva nám lásku Ježiša, ktorý premenil hrob z bodu dojazdu na bod východzí a môže rovnakým spôsobom obrátiť naše životy. Vlieva do nás lásku Ducha Svätého, ktorý utešuje, pretože nás nikdy neponecháva osamelých, a lieči rany.
Eucharistiou Pán lieči aj našu negatívnu pamäť, tú negatívnosť, ktorá sa toľkokrát objavuje v našom srdci. Pán uzdravuje túto negatívnu pamäť, ktorá vyplavuje na hladinu veci, ktoré nie sú v poriadku a v hlave nám zanecháva smutnú myšlienku, že nie sme dobrí na nič, že robíme len chyby, že sme „zmýlení“. Ježiš nám prichádza povedať, že to tak nie je. Jeho teší byť nám dôverne blízkym a zakaždým, keď ho prijímame, pripomína nám, že sme vzácni: sme pozvanými, s ktorými ráta na jeho hostine, spolustolovníkmi, po ktorých túži. A to nielen preto, že on je veľkodušný, ale preto, že je do nás skutočne zamilovaný: vidí a miluje to krásne a to dobré, čím sme.
Pán vie, že zlo a hriechy nie sú našou totožnosťou; sú to choroby, infekcie. A prichádza ich liečiť Eucharistiou, ktorá obsahuje protilátky pre našu pamäť chorú na negativizmus. S Ježišom môžeme získať imunitu voči smútku. Vždy budeme mať pred očami naše pády, námahy, problémy doma i v práci, neuskutočnené sny. Avšak ich ťarcha nás nerozgniavi, pretože viac v hĺbke je tu Ježiš, ktorý nás povzbudzuje svojou láskou. Hľa, toto je sila Eucharistie, ktorá nás premieňa na nositeľov Boha: nositeľov radosti, a nie negativizmu. Môžeme si položiť otázku: my, ktorí chodíme na svätú omšu, čo prinášame svetu? Naše smútky, naše trpkosti, alebo radosť Pána? Ideme na sväté prijímanie a potom pokračujeme v lamentovaní, v kritizovaní a horekovaní? Veď toto nič nezlepší, zatiaľ čo Pánova radosť mení život.
A nakoniec, Eucharistia uzdravuje našu uzavretú pamäť. Rany, ktoré si nosíme vo vnútri nespôsobujú problémy len nám, ale aj druhým. Robia nás ustrašenými a podozrievavými: na začiatku uzavretými, po dlhšom čase cynickými a ľahostajnými. Vedú nás reagovať na druhých s odstupom a aroganciou, držiac nás v ilúzii, že takto môžeme mať situácie pod kontrolou. Je to však lož: jedine láska uzdravuje strach od koreňa a oslobodzuje od uzavretostí, ktoré nás väznia.
Tak to robí Ježiš, prichádzajúc k nám v ústrety s láskavou jemnosťou, v odzbrojujúcej krehkosti hostie; tak to robí Ježiš, chlieb, ktorý sa láme, aby prelomil škrupiny našich egoizmov; tak to robí Ježiš, ktorý sa darúva, aby nám povedal, že jedine keď sa otvárame, oslobodzujeme sa od vnútorných blokov, od paralýz srdca. Pán, ponúkajúc sa nám jednoduchý ako chlieb, nás zároveň pozýva, aby sme nepremrhali život naháňajúc sa za tisíckami zbytočných vecí, ktoré vytvárajú závislosti a zanechávajú vnútri prázdnotu.
Eucharistia v nás uháša hlad po veciach a zapaľuje túžbu po službe. Pozdvihuje nás z nášho pohodlného sedavého štýlu života, pripomína nám, že nie sme len ústami, ktoré treba nakŕmiť, ale že sme aj jeho rukami na nasýtenie blížneho. Teraz je urgentné ujať sa toho, kto má hlad po jedle a po dôstojnosti, kto nepracuje a má ťažkosti ísť vpred. A urobiť to konkrétnym spôsobom, ako je konkrétnym chlieb, ktorý nám dáva Ježiš. Je treba reálnu blízkosť, je treba skutočné reťaze solidarity. Ježiš v Eucharistii sa nám robí blízkym: nenechajme osamote toho, kto je blízko nás!
Drahí bratia a sestry, pokračujme v slávení tej Pamiatky, ktorá uzdravuje našu pamäť – majme to na mysli: uzdraviť pamäť, je to pamäť srdca –; táto pamiatka je svätá omša. Je to poklad, ktorý treba klásť na prvé miesto v Cirkvi i v živote. A zároveň znovuobjavme adoráciu, ktorá v nás pokračuje v účinkovaní svätej omše. Prospieva nám, vnútorne nás uzdravuje. Predovšetkým teraz, naozaj ju potrebujeme.
Preložila: Slovenská redakcia VR
- - - - -
Eucharistická adorácia s požehnaním
Slávenie uzavrela štvrťhodinová adorácia pred vystavenou Najsvätejšou sviatosťou, na záver ktorej Svätý Otec udelil eucharistické požehnanie. Podobným spôsobom nechával pápež František vystaviť Eucharistiu v monštrancii na oltári pri ranných svätých omšiach v živých prenosoch z Domu sv. Marty. Robil tak počas celého obdobia od marca až do začiatku júna, keď počas pandémie veriaci nemali prístup na svätú omšu.
- - - - -
Pápež František sa na slávnosť Božieho Tela stretol s veriacimi opäť na poludnie. Veriacim na Námestí sv. Petra sa prihovoril z okna apoštolského paláca a po modlitbe Anjel Pána im udelil požehnanie.
Na Námestí sv. Petra sa zhromaždilo niekoľko stoviek ľudí, opäť o niečo viac oproti predchádzajúcej nedeli. Svätý Otec sa v príhovore k nim zameral na účinky Eucharistie, ktorým je vytváranie jednoty. Vyslovil aj naliehavý apel za zastavenie násilia v Líbyi. V závere pripomenul Svetový deň darcov krvi.
Ako vysvetlil Svätý Otec v úvodnom príhovore, Eucharistia vytvára Cirkev mystickým účinkom jednoty s Kristom a komunitným účinkom bratskej jednoty spoločenstva: „Toto je tajomstvo prijímania, Eucharistie: prijímať Ježiša, aby nás premenil zvnútra, a prijímať Ježiša, aby z nás vytváral jednotu, a nie rozdelenie.
Pápež František po udelení požehnania vyjadril vážnu ustarostenosť nad dramatickou situáciou v Líbyi, sužovanej ozbrojeným násilím a utrpením obyvateľstva i migrantov na jej území. Vyzval medzinárodné organizácie, politické a vojenské autority k rozhodnému úsiliu o dosiahnutie mieru, stability a jednoty tejto krajiny.
Na medzinárodné spoločenstvo sa Svätý Otec obrátil s prosbou o pozornosť k situácii migrantov, utečencov, žiadateľov o azyl a vnútorných vysídlencov, nachádzajúcich sa v Líbyi, ktorí sú vystavení násilnostiam, vykorisťovaniu a krutostiam. K minúte tichej modlitby za Líbyu pozval všetkých prítomných veriacich.
Pápež dnes pripomenul aj Svetový deň darcov krvi a vyslovil ocenenie všetkým, čo touto veľkodušnou formou prejavujú lásku k blížnemu.
- - - - -
Celý príhovor pred modlitbou Anjel Pána
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes sa v Taliansku a iných krajinách slávi
Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi - Corpus Domini. V druhom dnešnom liturgickom čítaní sv. Pavol oživuje našu vieru v toto tajomstvo prijímania (porov. 1 Kor 10,16-17). Zdôrazňuje dva účinky účasti na kalichu a lámaní chleba: účinok mystický a účinok komunitný.
Najprv apoštol hovorí: „Nie je kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, účasťou na Kristovej krvi? A chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na Kristovom tele?“ (v. 16). Tieto slová vyjadrujú mystický účinok, alebo môžeme povedať duchovný účinok Eucharistie: týka sa jednoty s Kristom, ktorý sa v chlebe a vo víne ponúka na spásu všetkých.
Ježiš je prítomný vo sviatosti Eucharistie, aby bol našou výživou, aby sme ho do seba prijali (asimilovali) a stal sa v nás tou obnovujúcou silou, ktorá dodáva energiu a vôľu znovu vykročiť po akomkoľvek zastavení sa či páde. To si však vyžaduje náš súhlas, našu ochotu nechať sa premeniť, nechať premeniť náš spôsob uvažovania a konania; v opačnom prípade sa eucharistické slávenia, na ktorých sa zúčastňujeme, zužujú iba na akési prázdne a formálne rituály. Veľakrát niekto ide na svätú omšu len preto, že sa to patrí, ako na nejakú spoločenskú udalosť, síce zdvorilú, no stále spoločenskú. Avšak mystické tajomstvo je niečo iné: je to prítomný Ježiš, ktorý prichádza, aby nás nasýtil.
Druhým účinok je účinok komunitný a sv. Pavol ho vyjadruje týmito slovami: „Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe“ (v. 17). Ide o vzájomné spoločenstvo tých, ktorí majú účasť na Eucharistii, až do takej miery, že sa stanú jedným telom, tak ako je jeden chlieb, ktorý sa láme a rozdáva sa im. Sme spoločenstvo sýtené telom a krvou Krista.
Účasť na Kristovom tele je účinným znakom jednoty, spoločenstva, zdieľania. Nemožno mať účasť na Eucharistii bez úsilia o vzájomné bratstvo, ktoré by bolo úprimné. Ale Pán dobre vie, že naše ľudské sily na to samé nestačia. Ba vie, že medzi jeho učeníkmi bude vždy pokušenie v podobe rivality, závisti, predsudkov, rozdelenia... Všetci poznáme tieto veci. Aj preto nám zanechal sviatosť svojej reálnej, konkrétnej a permanentnej prítomnosti, aby sme zostávajúc spojení s ním mohli neustále dostávať dar bratskej lásky. „Ostaňte v mojej láske“ (Jn 15,9), povedal Ježiš; a to je možné vďaka Eucharistii. Ostávať v priateľstve, v láske.
Tieto dva plody Eucharistie: po prvé, jednota s Kristom, a po druhé, spoločenstvo medzi tými, ktorí sa ním sýtia, vytvárajú a neustále obnovujú kresťanské spoločenstvo. Je to Cirkev, kto vykonáva Eucharistiu, no omnoho podstatnejšie je, že Eucharistia vytvára Cirkev, a umožňuje jej byť svojím poslaním ešte skôr, ako ho uskutoční. Toto je tajomstvo prijímania, Eucharistie: prijímať Ježiša, aby nás premenil zvnútra, a prijímať Ježiša, aby z nás vytváral jednotu, a nie rozdelenie.
Svätá Panna Mária nech nám pomáha prijímať vždy so žasnutím a vďačnosťou ten veľký dar, ktorý nám Ježiš dal, keď nám zanechal Sviatosť svojho Tela a svojej Krvi.
Preložila: Slovenská redakcia VR, Martina Korytiaková